Táto činnosť je pre životné prostredie najhoršia. Uvoľňuje sa pri nej veľké množstvo plastov

Plast sa v prírode nerozkladá ako drevo či papier. Postupne sa láme na stále menšie kúsky – mikroplasty a nanoplasty. Ide o častice menšie než 5 milimetrov, pričom nanoplasty sú dokonca menšie než vírusy. Práve ich veľkosť z nich robí tichú, no vážnu hrozbu.

Vedci potvrdili ich výskyt v riekach, oceánoch, pôde, potravinách aj v ľadovcoch Arktídy. Mikroplasty sa našli v ľudskej krvi, pľúcach aj placente. To znamená, že sa už stali súčasťou nášho každodenného života.

Nečakaný zdroj znečistenia: pranie oblečenia

Jedným z najväčších zdrojov mikroplastov nie sú len plastové fľaše či obaly, ale aj bežné pranie syntetického oblečenia. Polyester, nylon či elastan pri každom praní uvoľňujú tisíce mikroskopických vlákien.

Podľa výskumu publikovaného v databáze PubMed sa pri praní uvoľní 124 až 308 mg mikrovlákien na každý kilogram oblečenia, čo predstavuje 640 000 až 1 500 000 vlákien na jednu praciu dávku. Zaujímavé je, že veľké množstvo vlákien sa uvoľňuje aj pri praní zmesových materiálov, napríklad polyesteru s celulózou.

Hoci časť týchto častíc zachytia filtre v čističkách odpadových vôd, problém je v ich rozmeroch. Priemerná dĺžka vlákien je 360 až 660 mikrometrov a priemer len 12 až 16 mikrometrov. To im umožňuje prechádzať cez čističky a končiť v riekach a moriach, kde ich konzumujú vodné organizmy.

Vedci dokonca vypočítali, že pranie 7,7 kg nového oblečenia uvoľní množstvo plastu porovnateľné s jednou 1,5-litrovou PET fľašou.

Čo robia mikroplasty s vodou a oceánmi

Nanoplasty nemajú vplyv len na živé organizmy, ale aj na samotné vlastnosti vody. Výskumy ukazujú, že napríklad nylonový (polyamidový) nanoplast dokáže meniť fyzikálno-chemickú štruktúru vody. Vytvára vodíkové väzby s molekulami vody, čím narúša ich prirodzené usporiadanie.

Výsledok? Voda je menej pohyblivá a horšie vedie teplo. Navyše sa nanoplasty môžu elektricky nabíjať a priťahovať ióny sodíka a chlóru z morskej vody. Okolo častíc sa vytvára tzv. hydratačná obálka, ktorá mení správanie vody v ich okolí. Aj takto plastový odpad nepriamo prispieva k otepľovaniu oceánov.

Mikroplasty v pôde a potravinách

Znečistenie mikroplastmi sa netýka len vody. Výskumy ukazujú, že poľnohospodárska pôda môže byť znečistená 4- až 23-krát viac než vodné prostredie. Mikroplasty sa do pôdy dostávajú cez odpadové vody, plastový mulč, zrážky aj bežný odpad.

Malé častice prenikajú hlboko do pôdy, narúšajú jej štruktúru a vodný režim. Častice veľké okolo 2 mm zvyšujú odparovanie vlhkosti, väčšie fragmenty spôsobujú praskanie pôdy. Najviac však trpí pôdna biota – baktérie, huby, dážďovky či nematódy, ktoré sú základom úrodnosti a zdravých ekosystémov.

Mikroplasty na seba viažu aj toxické látky, ako antimón, arzén, zinok či železo. Tie sa následne dostávajú do rastlín, zvierat a napokon aj do ľudského tela. Potravinový reťazec je tak už dnes mikroplastmi narušený.

Viac než 13 000 chemikálií v plastoch

Pri výrobe plastov sa používa viac než 13 000 chemických látok, z ktorých je vyše 3 200 potenciálne toxických. Tieto látky sa môžu z plastov uvoľňovať, prenikať do pôdy, vody a potravín a postupne ovplyvňovať celé ekosystémy aj ľudské zdravie.