Pod Európou tyká časovaná bomba, ktorá by mohla mať zásadný dopad na celú Európu, vrátane Slovenska. Reč je o európskom supervulkáne, ktorý je čoraz nepokojnejší.
Vedci čoraz naliehavejšie upozorňujú na rastúce riziko v oblasti talianskeho supervulkánu Flegrejské polia neďaleko Neapola. Ide o jednu z najnebezpečnejších vulkanických oblastí v Európe, ktorá podľa odborníkov prejavuje aktivitu pripomínajúcu obdobie tesne pred historickými erupciami.
V posledných mesiacoch sa množia menšie zemetrasenia a praskanie podložia, čo naznačuje, že napätie v magmatickom systéme rastie rýchlejšie, než bolo bežné v minulosti.
Výskumníci pripomínajú, že podobná séria otrasov v roku 1538 viedla k výbuchu, ktorý zmenil tvar krajiny a vytvoril novú sopečnú kužeľovú horu.
Ak by supervulkán skutočne prešiel do fázy veľkej erupcie, následky by boli dramatické.
V husto osídlenej oblasti Neapolského zálivu žijú približne tri milióny ľudí a mnohí z nich by sa ocitli priamo v ohnisku katastrofy.
Samotný výbuch by mohol pripraviť o život milióny obyvateľov, pretože tlak magmy a plynov by spôsobil obrovské explózie, zrútenie pôdy a toxické výpary.
Okrem bezprostrednej devastácie by erupcia mohla vyvolať aj vlny cunami vysoké až tridsať metrov, ktoré by zasiahli pobrežie južného Talianska a mohli by pokračovať ďalej cez Stredomorie.
Najväčšou hrozbou pre širšiu Európu by nebola samotná explózia, ale to, čo sa dostane do atmosféry.
Supervulkán by vychrlil masy oxidu siričitého a ďalších plynov, ktoré by prenikli vysoko do stratosféry. Malé kryštáliky oxidu siričitého dokážu odrážať slnečné žiarenie a tým ochladiť planétu na celé roky.
K tomu by sa mohol pridať aj oxid uhličitý, ktorý by zhoršil klimatické podmienky a urýchlil ekonomické následky naprieč kontinentom.
Výrazný pokles teploty a obmedzené množstvo slnečného svetla by vyvolali krízu v poľnohospodárstve, kde by výnosy plodín prudko klesli.
Letecká doprava by bola na dlhé obdobia paralyzovaná, pretože sopečný prach poškodzuje motory lietadiel a znemožňuje bezpečné lety.
Slovensko by priamy výbuch nezasiahol, no jeho dôsledky určite áno. Silné prúdenia vzduchu by dokázali preniesť jemný popol a aerosóly aj do strednej Európy, čo by zhoršilo kvalitu ovzdušia a prinieslo riziko kyslých dažďov.
Ochladenie by sa prejavilo najmä počas vegetačnej sezóny, keď by nižšie teploty a obmedzené množstvo svetla ovplyvnili úrodu.
Pri veľkých erupciách v minulosti sa podobné efekty prejavili tisíce kilometrov od miesta výbuchu, takže odborníci upozorňujú, že v prípade supervulkánu by dopady zasiahli celý kontinent.
Región Flegrejských polí už raz zažil sériu otrasov, ktorá vyvolala masívnu reakciu. V osemdesiatych rokoch minulého storočia museli úrady evakuovať viac ako 40 000 obyvateľov z oblastí, kde sa pôda zdvihla o niekoľko metrov.