Tento kliešť robí z ľudí VEGETARIÁNOV: Vyskytuje sa už aj v Európe

Ak si bez mäsa, a to najmä červeného, neviete predstaviť svoj život, zbystrite pozornosť. Jediné uštipnutie týmto druhom kliešťa by mohlo spôsobiť, že so svojimi obľúbenými potravinami by ste sa museli naveky rozlúčiť.

Uhryznutie kliešťom americkým môže v ojedinelých prípadoch spustiť život meniacu alergiu na mäso a iné živočíšne produkty – tzv. alpha-gal syndróm, o ktorom pribúdajú správy z viacerých európskych krajín.

Čo je alpha-gal syndróm?

Kliešť americký (Amblyomma americanum) je v USA najčastejšie spájaný s tzv. alpha-gal syndrómom (AGS).

Keď človeka tento kliešť uhryzne, spolu so slinami vstupuje do krvi osobitná molekula – alfa-gal (galaktóza-alfa-1,3-galaktóza).

Pri aplha-gal syndróme začne imunitný systém človeka produkovať IgE protilátky proti oligosacharidu galaktóza‑α‑1,3‑galaktóza (alpha-gal).

Alpha-gal je cukrová látka prítomná v tkanivách väčšiny cicavcov, tzn. v červenom mäse, orgánoch, často aj v derivátoch (napríklad želatína).

U ľudí a niektorých primátov sa alpha-gal prirodzene nevyskytuje, po uhryznutí týmto kliešťom však imunitný systém začne vnímať mäso cicavcov ako smrteľnú hrozbu.

Nedobrovoľné vegetariánstvo

Po konzumácii mäsa či iných cicavčích produktov (červené mäso, orgány, niekedy aj mlieko a želatína) môže u citlivých osôb nastať alergická reakcia – od svrbenia a vyrážky cez tráviace ťažkosti až po ťažkú anafylaxiu. Reakcia sa často objaví oneskorene – 2 až 6 hodín po jedle.

Alpha-gal syndróm nie je klasická potravinová alergia proti bielkovine, ale voči sacharidovej zložke – čo ho robí netradičným a pre diagnózu často prehliadaným.

Ak sa táto diagnóza u človeka potvrdí, jedným z účinných prístupov je úplné vylúčenie týchto potravín zo stravy. Stále však môžu konzumovať hydinu či ryby.

Už aj v Európe

Hoci pôvodne boli prípady AGS spájané hlavne s kliešťom Amblyomma americanum v USA, za posledné roky pribúdajú dôkazy, že aj európske druhy kliešťov môžu spôsobiť senzibilizáciu na alpha-gal.

V štúdii zo Švédska viacerí pacienti s IgE protilátkami proti alpha-galu uviedli predtým uhryznutie európskym kliešťom (Ixodes ricinus).

Autori skúmali prítomnosť alpha-galu v tráviacom trakte I. ricinus – a potvrdili ho. Prípady sú známe napríklad v Rakúsku, kde sa 51-ročný muž po uštipnutí kliešťom v Rakúsku o pár mesiacov neskôr po konzumácii steaku stretol s oneskorenou alergickou reakciou.

V Poľsku bol zaznamenaný prvý prípad AGS v stredovýchodnej Európe – pacient, ktorého v minulosti uštipol kliešť, mal niekoľkokrát anafylaktickú reakciu po konzumácii červeného mäsa, vždy niekoľko hodín po jedle.