Už o tri dni nastane jesenná rovnodennosť, keď deň a noc dosiahnu rovnováhu. Tento okamih však neprináša len symboliku – vytvára ideálne podmienky pre jeden z najkrajších prírodných javov, polárnu žiaru.
už 22. septembra nás čaká jesenná rovnodennosť, kedy sa deň a noc vyrovnajú. Tento okamih však neprináša len rovnováhu svetla a tmy – vytvára aj ideálne podmienky pre jedno z najúžasnejších prírodných divadiel na oblohe: polárnu žiaru.
Vedci tento fenomén poznajú pod názvom Russell-McPherronov efekt, pomenovaný po výskumníkoch, ktorí ho objasnili. Počas rovnodennosti sa špecifický sklon zemskej osi voči Slnku postará o to, že v našom magnetickom poli vznikajú malé, dočasné „trhliny“. Tie umožňujú, aby aj slabšie prúdy slnečného vetra ľahšie prenikli do magnetosféry Zeme.
Keď sa nabité častice zo Slnka dostanú do atmosféry, zrazia sa s molekulami kyslíka a dusíka. Výsledkom je uvoľnenie energie v podobe farebných zábleskov – tancujúce svetlo na oblohe, ktoré poznáme ako polárnu žiaru. Typické odtiene sú zelená, červená a fialová, ktoré menia nočnú oblohu na živé maliarske plátno.
Hoci rovnodennosť nezaručuje polárnu žiaru viditeľnú všade, práve v tomto období je šanca na jej pozorovanie výrazne vyššia. Preto sa v oblastiach blízko pólov každoročne zhromažďujú fotografi, astronómovia a nadšenci, ktorí dúfajú, že zachytia tento jedinečný moment.
Z histórie vieme, že rovnodennosti často priniesli mimoriadne silné a rozsiahle polárne žiary, ktoré bolo možné pozorovať aj na miestach, kde sa bežne nevyskytujú – dokonca v stredných zemepisných šírkach. To ukazuje, aký silný môže byť vplyv Slnka, ak sa spojí s vhodnými podmienkami Zeme.
Rovnodennosť je tak nielen astronomickým medzníkom, ale aj pozvánkou k pozorovaniu fascinujúcej hry svetiel na oblohe. Každý rok prináša nové možnosti a pripomína, že aj za hranicou bežného dňa sa skrývajú neuveriteľné prírodné javy.
Keď sa bude blížiť 22. september, stojí za to obrátiť zrak na severnú oblohu. Možno práve tento rok prinesie kombinácia slnečnej aktivity a astronomickej rovnováhy neopakovateľný zážitok.
Polárna žiara, ktorá sa rodí v trhlinách nášho magnetického štítu, je dôkazom toho, aký krehký a zároveň veľkolepý je vzťah medzi Zemou a Slnkom.