Teplotný paradox: Na Islande a v Grónsku je teplejšie ako na Slovensku. Vieme, prečo je to tak
Na Slovensku márne čakáme za teplým májovým počasím.
Na Slovensku márne čakáme za teplým májovým počasím. Takmer celý mesiac u nás prevláda chladný charakter počasia s podpriemernými teplotami. Paradox je, že teplejšie než u nás je ešte severnejšie od nás - v Grónsku a na Islande. Vieme, prečo.
Zatiaľ čo na Slovensku teploty v pondelok len mierne prekročili hranicu +17 stupňov Celzia, na juhu Grónska a Islande namerali nezvyčajne vysoké hodnoty. Teploty, aké by sme očakávali skôr v Stredomorí, sa tento týždeň objavili v oblastiach blízko severného polárneho kruhu.
Podľa meteorologických údajov bola teplota v niektorých častiach Islandu v pondelok až o niekoľko stupňov vyššia než v strednej Európe, vrátane Slovenska. Tento nezvyčajný jav je výsledkom pretrvávajúcich atmosférických podmienok, ktoré ovplyvňujú rozloženie teplého a studeného vzduchu nad Európou.
V pondelok najvyššiu teplotu v na Slovensku zaznamenali na úrovni +17,3 °C na bratislavskej Kolibe. Vyplýva to z údajov portálu Ogimet.
Oveľa zaujímavejšia situácia sa odohrala na severe Atlantiku. V grónskom Narsarsuaqu, ktorý sa nachádza neďaleko polárneho kruhu, namerali až +20 stupňov Celzia. To je na túto lokalitu a ročné obdobie extrémne vysoká hodnota. Ešte výnimočnejšia situácia bola na Islande. V pondelok tu teplota vystúpila na +22,4 °C. Avšak najväčší teplotný rekord padol už v piatok 16. mája. Na letisku v Egilsstaðire vo východnej časti ostrova meteorológovia zaznamenali až +26,4 °C. Ide o najvyššiu teplotu, aká kedy bola na Islande nameraná počas mája.
Vieme, čo spôsobuje tento teplotný paradox
Za týmto nezvyčajným rozložením teplôt stojí atmosférická blokáda. Nad severnou časťou Atlantiku sa vytvoril rozsiahly výbežok vysokého tlaku vzduchu. Ten prispel k tomu, že nad Island a Grónsko prúdi veľmi teplý vzduch. Naopak, nad Slovenskom a okolitými krajinami sa udržiava níž spojená s oblačnosťou a zrážkami.
Tento jav spôsobil, že počas niekoľkých dní dochádza k opačnému teplotnému rozloženiu, než je zvykom. Oblasti, ktoré bývajú známe chladným a premenlivým počasím, zažívajú nezvyčajné teplo, zatiaľ čo v strednej Európe je chladnejšie, než by sa v polovici mája očakávalo.
Z hľadiska klimatológie sú tieto udalosti ďalším dôkazom, že globálne zmeny klímy majú vplyv nielen na dlhodobé trendy, ale aj na krátkodobé výkyvy a extrémy. Prudké oteplenie v takých lokalitách, ako je Grónsko alebo Island, nie je len kuriozitou, ale potenciálnym varovaním pred budúcimi vývojmi.
Pre meteorológov a klimatológov ide o dôležité pozorovanie, ktoré bude slúžiť pri ďalšom modelovaní atmosférických javov. Pre obyvateľov strednej Európy to však zatiaľ znamená jediné — na letné oblečenie si ešte chvíľu počkáme.
