Európa vstupuje do druhej polovice zimy s čoraz väčšími obavami. Kým mnohí už očakávajú blížiacu sa jar, energetici a meteorológovia sledujú situáciu s napätím. Kombinácia pretrvávajúceho chladu a rýchlo sa stenčujúcich zásob plynu môže mať vážne dôsledky.
Zima 2025/2026 sa zapíše medzi tie, ktoré Európa dlho nezažila, upozorňuje portál meteoweb.eu. Výrazne chladné počasie, časté sneženie a teploty hlboko pod dlhodobým priemerom vytvorili podmienky, aké boli typické skôr pre minulé desaťročia. Práve tieto „staré zimy“ dnes odhaľujú slabiny energetického systému, ktorý sa v posledných rokoch čoraz viac spoliehal na mierne zimy a stabilné dodávky.
Aktuálne údaje k 9. februáru 2026 ukazujú, že situácia je vážnejšia než počas posledných dvoch zím. Priemerná naplnenosť podzemných zásobníkov plynu v Európskej únii klesla na približne 37 %, čím sa dostala pod hranicu, ktorú odborníci považujú za kritickú. Tempo, akým sa zásoby míňajú, je mimoriadne vysoké – len počas posledného týždňa sa denne spotrebovalo viac než 750 miliónov kubických metrov plynu. Hlavným dôvodom je pretrvávajúci mráz v strednej a severnej Európe, kde spotreba energie prudko vzrástla.
Najväčšie obavy momentálne smerujú do Nemecka. Najsilnejšia ekonomika Európy čelí situácii, ktorú analytici označujú ako stav vysokej pohotovosti. Zásobníky plynu sú tam naplnené už len na úrovni okolo 28 %. Pri takejto hodnote sa znižuje schopnosť rýchlo reagovať na náhle skoky spotreby, čo je v zimnom období mimoriadne rizikové. Ak by prišla ďalšia výrazná vlna mrazov, systém by sa mohol dostať na hranicu svojich možností.
Nemecko pritom netrápi len chlad. Významnú rolu zohral aj jav známy ako „Dunkelflaute“, teda kombinácia bezvetria a nízkej oblačnosti. Tento stav výrazne obmedzil výrobu elektriny z vetra a slnka, na ktorých je krajina vo veľkej miere závislá. Výpadok obnoviteľných zdrojov musel byť nahradený plynovými elektrárňami, čo ešte viac urýchlilo čerpanie zásob. Plyn sa tak nespotrebováva len na vykurovanie domácností, ale aj na udržanie stability elektrickej siete.
Úplne iný obraz ponúka juh Európy, najmä Taliansko. Tam sa zásoby plynu stále držia nad úrovňou 54 %, čo je takmer dvojnásobok oproti Nemecku. Pomohla tomu dlhodobá stratégia diverzifikácie dodávok, ako aj miernejšie zimné podmienky v Stredomorí. Aj tu však nejde o dôvod na úplný pokoj. V porovnaní s februárom 2024 sú totiž talianske zásoby citeľne nižšie, vtedy presahovali 60 %. To naznačuje, že ide o celoeurópsky problém, nie o zlyhanie jednotlivých krajín.
Európska energetická sieť je navyše úzko prepojená. Ak by sa situácia v Nemecku alebo vo Francúzsku dramaticky zhoršila, tlak by sa preniesol aj na južnejšie štáty prostredníctvom mechanizmov solidarity. Plyn by prúdil tam, kde je najväčšia núdza, čo by postupne znižovalo rezervy aj v krajinách, ktoré sú dnes na tom relatívne lepšie.
Kľúčovým faktorom najbližších týždňov tak nebude len ekonomika, ale najmä počasie. Dlhodobé modely naznačujú zvýšenú pravdepodobnosť náhleho stratosférického oteplenia. Takýto jav môže oslabiť alebo rozbiť polárny vír a poslať arktický vzduch hlboko do Európy. Ak by k tomu došlo koncom februára alebo začiatkom marca, prišla by ďalšia výrazná vlna mrazov práve v čase, keď budú zásoby plynu na minime.
Scenár mimoriadne chladného marca by bol pre Európu mimoriadne nepríjemný. Spotreba plynu na vykurovanie by prudko vzrástla a zásoby by sa mohli do konca vykurovacej sezóny prepadnúť k hranici 15 %. To je úroveň, ktorú odborníci označujú len ako núdzový vankúš. Takýto stav by výrazne skomplikoval aj letné dopĺňanie zásob, pretože Európa by vstupovala do novej sezóny s takmer prázdnymi skladmi.
Do celej situácie navyše vstupuje aj cenový faktor. Ceny plynu na európskom trhu v posledných týždňoch výrazne vzrástli a pohybujú sa na úrovniach, ktoré odrádzajú od vytvárania zásob. Rozdiel medzi letnými a zimnými cenami sa zmenšil natoľko, že pre obchodníkov stráca zmysel nakupovať plyn v lete a skladovať ho na zimu. Ak sa neprijmú dodatočné opatrenia, môže sa stať, že zásobníky sa pred ďalšou zimou nebudú plniť dostatočne rýchlo.
Európska energetická bezpečnosť tak zostáva krehká. Zatiaľ čo ľudia v mestách čakajú na prvé jarné dni, v zákulisí prebieha tichý boj s časom, mrazom a číslami v tabuľkách. Ak sa zima rozhodne ešte raz ukázať svoju silu, môže sa otázka plynu a energie stať hlavnou politickou témou celej Európskej únie. V krajnom prípade by mohli prísť aj výzvy na obmedzenie spotreby v priemysle, aby sa zachovalo teplo v domácnostiach. Generálka Zima totiž ešte nepovedala posledné slovo.