Husté mračná vzdialenej planéty ukrývajú výboje, ktorých energia podľa najnovších dát sondy Juno ďaleko presahuje pozemské meradlá. Tieto blesky sú až miliónkrát silnejšie.
Husté oblačné pásy, ktoré vidíme pri pohľade do hlbín vesmíru, nie sú len fascinujúcim estetickým javom. Sú odrazom gigantických atmosférických prúdov, v ktorých sa rodia tie najsilnejšie blesky v celej našej slnečnej sústave.
Nové vedecké poznatky naznačujú, že Jupiter skrýva pod svojím povrchom neúprosnú búrkovú arénu, ktorej intenzita vyráža dych.
Donedávna sa predpokladalo, že miestne výboje sú približne stonásobne silnejšie než tie pozemské, čo samo osebe pôsobilo neuveriteľne. Štúdia z roku 2026 však prináša úplne inú dimenziu: energetický pomer medzi zábleskom v letnej búrke nad Európou a výbojom trhajúcim mračná tejto planéty môže byť až milión ku jednej.
Nejde pritom o bežnú hodnotu, ale o extrémny horný limit, ktorý dosahujú tie najmohutnejšie búrkové systémy s rozlohou celého kontinentu.
Tieto blesky však nie sú len väčšou verziou tých našich, pretože vznikajú v diametrálne odlišnom prostredí. Keďže planéta nemá pevný povrch, búrkové bunky siahajú stovky kilometrov hlboko do atmosféry.
V týchto vrstvách sa voda mieša s amoniakom a ďalšími zlúčeninami, čím vzniká ideálne prostredie pre hromadenie elektrického náboja v gigantickom meradle. Okrem týchto hlbokých monštier vedci identifikovali aj takzvané „plytké blesky“ v horných vrstvách atmosféry, čo svedčí o mimoriadne komplexnej elektrickej aktivite.
Zásadný zlom v našom chápaní priniesla sonda Juno, ktorá je od roku 2016 vybavená prístrojmi schopnými zachytiť rádiove emisie výbojov s nevídanou presnosťou. Práve ona odhalila, že búrky sú na Jupiteri rozmiestnené inak, než sa čakalo – namiesto rovníka, ako je to na Zemi, sa vo veľkom koncentrujú v blízkosti pólov.
Pochopenie sily týchto bleskov na Jupiteri nie je len teoretickým cvičením. Výboje sú totiž kľúčovým motorom chemických procesov v atmosfére, kde katalyzujú reakcie produkujúce molekuly ako acetylén či kyanovodík. Jupiter tak slúži ako dôležitá šablóna pre výskum vzdialených svetov a exoplanét, ktoré na svoje podrobné preskúmanie sondami ešte len čakajú.