Topenie ľadovcov za posledných 10 rokov dramaticky nabralo na veľmi rýchlom tempe
Topenie ľadovcov za posledné desaťročie dramaticky zrýchlilo, svet tak prichádza o zdroje sladkej vody a hladiny oceánov sa kvôli tomu zvyšujú.
Topenie ľadovcov za posledné desaťročie dramaticky zrýchlilo, svet tak prichádza o zdroje sladkej vody a hladiny oceánov sa kvôli tomu zvyšujú. Vyplýva to z rozsiahlej medzinárodnej štúdie, ktorej výsledky v stredu zverejnil odborný magazín Nature.
Až 35 vedeckých tímov od roku 2000 do roku 2023 analyzovalo ľadovce po celej planéte. V roku 2000 mali ľadovce bez započítania Antarktického ľadového príkrovu a Grónskeho ľadového príkrovu rozlohu 705 221 kilometrov štvorcových a tvorilo ich odhadom 121 728 miliárd ton ľadu, informuje ČT24, ktorá výsledky štúdie spracovala.
Do roku 2023 prišli ľadovce zhruba o päť percent ľadu. Miera úbytku sa pohybovala medzi dvoma percentami na arktických a subpolárnych ostrovoch a 39 percentami v strednej Európe.
V priemere tak podľa štúdie strácali 273 miliárd ton ľadu ročne. Vedci ale upozornili na to, že úbytok ľadu značne zrýchlil v druhej časti štúdie, ktorá trvala od roku 2012 do roku 2023. Za toto obdobie sa roztopilo o 36 percent ľadu viac ako za prvé obdobie (2000 až 2011).
Dopady topenia ľadovcov
Spomínané topenie ľadovcov od roku 2000 do roku 2023 viedlo k zvýšeniu hladiny oceánov o osemnásť milimetrov. Štúdia poukázala, že topenie je tiež výraznou stratou regionálnych zdrojov sladkej vody. Spomínaných 273 miliárd ton ľadu, ktoré priemerne každý rok roztopili, znamenajú podľa glaciológa a jedného z vedúcich štúdie Michaela Zempa množstvo vody, ktoré by celému ľudstvu postačilo na priamu spotrebu na tridsať rokov. Zemp vychádza zo spotreby tri litre vody na osobu na deň.
To ale nie je jediný negatívny vplyv úbytku ľadovcov. Ich strata napríklad zhoršuje aj dostupnosť pitnej vody. Hlavne regióny v Ázii a Južnej Amerike závisia na vode z ľadovcov ako pre ľudskú spotrebu, tak aj pre zavlažovanie.
Topenie ľadu tiež druhotne urýchľuje klimatické zmeny. Keď zmizne ľad, odhalí sa tmavší povrch pod ním. A to znižuje odrazivosť zeme, teda schopnosť odrážať slnečné žiarenie. Tým spôsobom sa zvyšuje množstvo absorbovaného tepla, čo môže urýchliť globálne otepľovanie a spôsobiť extrémnejšie počasie, ako sú suchá, povodne a hurikány.
Na ľadovce sú naviazané aj dôležité ekosystémy. Využíva ich množstvo druhov špecializovaných na chlad a mráz. Úbytok týchto oblastí môže ohroziť miestnu faunu a flóru, vrátane týchto endemických druhov. Ďalšie dopady sa len zle predpovedajú kvôli zložitej prepojenosti ekosystémových väzieb.
Ďalší vplyv dopadá už teraz na obývané miesta. Ľadovce totiž slúžia ako prirodzená hradba, ktorá drží svahy, skaly a kopce. Ak zmizne, znižuje sa aj stabilita týchto miest. Ich úbytok môže spôsobiť zvýšené riziko zosuvov pôdy a lavín, čo ohrozuje infraštruktúru a životy v horských oblastiach.
