Toto je extrém: Denný globálny rozdiel teplôt bol takmer 100 °C

Zatiaľ čo v austrálskom vnútrozemí panovali neznesiteľné horúčavy blížiace sa k hranici +50 °C, na opačnej strane planéty, v oblasti Sibíri, klesali teploty hlboko pod −40 °C. Rozdiel medzi najteplejšími a najchladnejšími miestami sveta sa tak priblížil k takmer neuveriteľným 100 stupňom Celzia.

Na južnej pologuli vrcholí leto a Austrália sa aktuálne nachádza pod vplyvom mimoriadne silnej tlakovej výše, známej ako tepelná kupola. Tá spôsobuje, že horúci vzduch zostáva „uväznený“ nad rozsiahlym územím a nedochádza k jeho výmene. Vo vnútrozemských oblastiach kontinentu sa teploty počas soboty pohybovali najčastejšie medzi +40 až +46 °C, pričom miestami sa ešte viac približovali k historickým maximám. Najviac zasiahnuté boli oblasti Južnej Austrálie, Nového Južného Walesu a západného Queenslandu.

Úplne opačná situácia panovala na severnej pologuli. V odľahlých oblastiach Sibíri, najmä v regiónoch ako Ojmjakon či Verchojansk, vládla pravá arktická zima. Teploty tu počas noci a skorých ranných hodín klesali pod −40 °C, miestami dokonca až k −50 °C. Ide o oblasti, ktoré sú známe ako „póly chladu“ severnej pologule, no aj tam sú takéto hodnoty vždy extrémne a pre miestnych obyvateľov veľmi náročné.

Ak porovnáme tieto dve oblasti sveta v rovnakom čase, dostávame sa k takmer stostupňovému rozdielu teplôt. Ide o výrazný príklad toho, ako rozdielne môžu fungovať klimatické podmienky na Zemi v závislosti od ročného obdobia, zemepisnej šírky a aktuálnej cirkulácie atmosféry. Kým na juhu planéty vrcholí leto s extrémnym slnečným žiarením, sever sa nachádza v hlbokej zime, kde slnko len slabo ohrieva povrch.

Dve tváre jednej planéty

Výraznú úlohu zohráva rozloženie tlakových útvarov. Nad Austráliou sa nachádza rozsiahla tlaková výš, ktorá podporuje zostupné prúdenie vzduchu. Ten sa pri klesaní ešte viac ohrieva, čím sa zvyšujú denné maximá. Zároveň chýba oblačnosť, ktorá by aspoň čiastočne tlmila slnečné žiarenie. Naopak, nad Sibírou dominuje studený kontinentálny vzduch, ktorý sa v zimných mesiacoch prakticky neobnovuje a dokáže sa udržať celé týždne.

Aj Severná Amerika v týchto dňoch zažíva pravú zimu. Najmä sever USA a Kanada zaznamenali veľmi nízke minimálne teploty. Na niektorých miestach klesla teplota pod −40 °C, pričom lokálne boli namerané hodnoty až okolo −48 °C. Studený arktický vzduch sa dostal hlboko na juh a priniesol so sebou silné mrazy, snehové búrky a nebezpečné podmienky pre dopravu aj infraštruktúru.

Na opačnom konci spektra stojí Austrália, kde horúčavy výrazne zvyšujú riziko lesných požiarov. Sucho, vysoké teploty a silnejší vietor vytvárajú ideálne podmienky pre rýchle šírenie ohňa. Miestne úrady vydávajú varovania a vyzývajú obyvateľov, aby obmedzili pohyb vonku a dodržiavali prísne bezpečnostné opatrenia.

Situácia pripomína extrémne leto z rokov 2019 a 2020. Vtedy rozsiahle požiare zničili milióny hektárov krajiny.

Z meteorologického hľadiska je takýto globálny teplotný kontrast síce výnimočný, no nie úplne neobvyklý. Zemská klíma funguje ako dynamický systém, v ktorom sa neustále vyrovnávajú rozdiely medzi teplými a studenými oblasťami. Práve tieto rozdiely poháňajú atmosférickú cirkuláciu, vznik tlakových níží, výší a extrémnych poveternostných javov.

V Európe sa situácia v najbližších dňoch vyvíja miernejšie. Aj keď východ kontinentu ešte pocíti zvyšky zimného počasia, postupne sa začne presadzovať teplejší vzduch. Na Slovensku sa očakáva postupné topenie snehu, no zimná atmosféra zatiaľ úplne nezmizne. Január tak zostáva bohatý na kontrasty – od mrazivých rán až po miernejšie popoludnia.

Aktuálny stav jasne ukazuje, aká rozmanitá a zároveň extrémna dokáže byť klíma našej planéty. Zároveň je to pripomienka, že extrémy – či už horúčavy alebo silné mrazy – sa stávajú čoraz častejšou súčasťou nášho počasia.