Toto je hrozba, na ktorú Európa stále nie je dostatočne pripravená

V Európe sa v dôsledku postupujúcich klimatických zmien výrazne predlžuje obdobie so zvýšeným rizikom vzniku požiarov. Najnovší odborný report upozorňuje, že kontinent nemá dostatočné vybavenie na účinné zvládanie čoraz častejších a rozsiahlejších požiarov. Odborníci varujú, že bez výrazných investícií do modernizácie hasičskej techniky, najmä lietadiel a vrtuľníkov určených na hasenie požiarov z ovzdušia, sa situácia môže v nasledujúcich rokoch dramaticky zhoršiť.

Podľa analýzy vypracovanej na objednávku portugalskej spoločnosti Avincis stojí za častejšími požiarmi najmä kombinácia viacerých faktorov. Medzi hlavné patrí klimatická zmena, ktorá spôsobuje dlhšie obdobia sucha a postupný nárast priemernej teploty vzduchu. Vyššie teploty vedú k rýchlejšiemu vysychaniu vegetácie, čím sa zvyšuje jej horľavosť. K tomu sa pridávajú aj zmeny v spôsobe využívania krajiny, najmä vyľudňovanie vidieckych oblastí a následné hromadenie neudržiavanej vegetácie, ktorá predstavuje ideálne palivo pre šírenie požiarov.

Lesné požiare sa pritom už netýkajú iba tradične ohrozených oblastí južnej Európy. Odborníci upozorňujú, že sezóny so zvýšeným rizikom požiarov sa nielen predlžujú, ale zároveň začínajú skôr a končia neskôr než v minulosti. Navyše sa ohniská požiarov čoraz častejšie objavujú aj v severných častiach kontinentu, ktoré boli v minulosti považované za relatívne bezpečné. Výrazným príkladom je Švédsko, kde v minulom roku zhorelo približne 1100 hektárov lesov, čo predstavuje nárast o viac než 120 percent oproti dlhodobému priemeru. Podobné trendy zaznamenali aj vo Fínsku a Dánsku, kde sa riziko požiarov postupne zvyšuje.

Odborníci zároveň upozorňujú na globálny aspekt problému. Sezóny požiarov sa predlžujú nielen v Európe, ale aj v iných častiach sveta, čo výrazne komplikuje presuny hasičských lietadiel medzi jednotlivými hemisférami. V minulosti bolo bežné, že lietadlá po skončení sezóny na jednej pologuli prelietali na druhú, kde začínala nová sezóna požiarov. V súčasnosti sa však časové okno medzi jednotlivými sezónami skracuje, čo znižuje dostupnosť tejto techniky pre krajiny, ktoré ju najviac potrebujú. To vedie k situácii, keď globálna flotila hasičských lietadiel fakticky nestačí pokrývať všetky požiadavky.

Aké sú štatistiky za posledné roky?

V roku 2025 zhorelo v krajinách Európskej únie viac než 1,03 milióna hektárov lesov, čo predstavuje najvyššiu hodnotu od začiatku systematického zaznamenávania týchto údajov. Najväčšie škody utrpelo Španielsko, kde plamene zničili takmer 400-tisíc hektárov porastov. Významné straty zaznamenali aj Portugalsko, Rumunsko, Taliansko, Grécko a Francúzsko. Takýto rozsah požiarov predstavuje obrovskú záťaž nielen pre životné prostredie, ale aj pre ekonomiku a bezpečnosť obyvateľstva.

Jedným z najvážnejších problémov, na ktoré upozorňujú odborníci, je starnúca flotila hasičských lietadiel. Mnohé stroje, ktoré sa dnes využívajú pri hasení rozsiahlych požiarov, boli vyrobené pred desiatkami rokov a ich technický stav si vyžaduje čoraz náročnejšiu údržbu. Okrem toho je na celom svete obmedzený počet výrobcov špecializovaných lietadiel určených na hasenie požiarov, čo spomaľuje obnovu flotily. Predlžujúce sa sezóny požiarov navyše znamenajú, že tieto stroje sú využívané dlhšie a intenzívnejšie než v minulosti, čo zvyšuje ich opotrebovanie a riziko porúch.

Európska únia už podnikla prvé kroky smerom k zlepšeniu pripravenosti. V roku 2024 bolo vyčlenených približne 600 miliónov eur na nákup 12 nových hasičských lietadiel typu DHC-515. Tieto stroje majú byť postupne dodané šiestim krajinám v období rokov 2027 až 2030. Odborníci však upozorňujú, že tempo modernizácie je stále nedostatočné a potreby jednotlivých krajín výrazne prevyšujú dostupné kapacity. Okrem finančných nákladov totiž proces modernizácie komplikuje aj rozsiahla byrokracia, ktorá spomaľuje výrobu a dodávky novej techniky.

Problémom je aj nedostatok kvalifikovaných pracovníkov, najmä pilotov špecializovaných na hasenie požiarov. Proces získania licencie pre pilotov pochádzajúcich z krajín mimo Európskej únie je pomerne zložitý a zahŕňa absolvovanie viac než tucta skúšok. V porovnaní s krajinami ako Spojené štáty alebo Austrália sú tieto požiadavky výrazne prísnejšie, čo odrádza potenciálnych kandidátov. Nedostatok pilotov následne obmedzuje schopnosť krajín reagovať na rozsiahle požiare, ktoré sa často šíria veľmi rýchlo a vyžadujú okamžitý zásah.

V reakcii na rastúce riziko pripravuje Európska komisia novú stratégiu boja proti lesným požiarom. Tá má posilniť preventívne opatrenia, zlepšiť koordináciu medzi jednotlivými krajinami a zvýšiť schopnosť reagovať na krízové situácie. Prevencia pritom zohráva čoraz dôležitejšiu úlohu, keďže samotné hasenie požiarov je čoraz náročnejšie a nákladnejšie. Odborníci upozorňujú, že bez systematickej údržby lesov, odstraňovania suchej vegetácie a lepšieho plánovania využívania krajiny bude riziko požiarov naďalej rásť.

Budúcnosť pritom naznačuje, že problém sa v nasledujúcich desaťročiach ešte prehĺbi. Klimatické modely predpokladajú ďalší nárast priemerných teplôt a častejšie výskyty extrémnych období sucha, ktoré vytvárajú ideálne podmienky pre vznik požiarov. To znamená, že aj krajiny, ktoré sa doteraz s rozsiahlymi požiarmi stretávali len výnimočne, budú musieť v budúcnosti počítať s vyšším rizikom. Ochrana lesov a obyvateľstva tak bude vyžadovať nielen modernú techniku, ale aj výraznú zmenu prístupu k hospodáreniu s krajinou.

Odborníci sa zhodujú, že ak Európa nepristúpi k rýchlym a rozhodným krokom, môže čeliť situácii, ktorú už nebude možné zvládnuť dostupnými prostriedkami. Lesné požiare sa totiž postupne menia na jednu z najväčších environmentálnych hrozieb súčasnosti. Ich rozsah a intenzita rastú rýchlejšie, než dokáže reagovať infraštruktúra a technické vybavenie jednotlivých krajín. Európa tak stojí pred výzvou, ktorá si vyžiada nielen obrovské investície, ale aj koordinovaný prístup naprieč celým kontinentom.