V srdci talianskeho regiónu Irpinia sa nachádza jeden z najbizarnejších geologických úkazov Európy, ktorý už od staroveku vyvoláva rešpekt.
Jazero Mefite di Rocca San Felice v údolí Ansanto nie je klasickým termálnym prameňom – jeho hladina vrie v dôsledku masívnych podzemných emisií plynov, ktoré premieňajú okolitú krajinu na nehostinnú mesačnú scenériu so štipľavým zápachom síry.
Tento unikátny prírodný jav, ktorý vo svojej Eneide spomínal už slávny básnik Vergílius ako „vstup do podsvetia“, zostáva pre vedcov aj dnes fascinujúcim predmetom výskumu.
Na rozdiel od väčšiny vriacich jazier, voda v Mefite nie je horúca kvôli magme. „Var“ spôsobujú obrovské množstvá oxidu uhličitého a sírovodíka, ktoré stúpajú z hlbín zeme.
Ide o jednu z najväčších prírodných emisií CO₂ v nevulkanickej oblasti na celom kontinente. Okolitá pôda je kvôli chemickému zloženiu výparov takmer bez života, pokrytá belavým povlakom a riedkou vegetáciou, čo miestu dodáva tajomný až mimozemský charakter.
V minulosti tu stála svätyňa bohyne Mefitis, ktorú staroveké kmene uctievali práve pre jej moc nad týmito temnými silami zeme.
Geológovia vysvetľujú, že hlboko pod povrchom sa nachádzajú staré sedimenty bohaté na uhlík, ktoré cez tektonické zlomy a pukliny uvoľňujú plyn priamo do hydrotermálneho systému jazera.
Mefite je tak dokonalým príkladom toho, že aj v oblastiach bez aktívnej sopečnej činnosti môže zem intenzívne „dýchať“.
Tento skrytý energetický systém prepojený s dávnou históriou a mytológiou robí z údolia Ansanto miesto, kde sa veda stretáva s legendami o bránach do neznáma.