Toto nie je žiadny filter: Na Spiši vznikla ružová hmla

Nezvyčajný jav zachytil z okna svojho bytu pán Ľubomír Kuchar. Na jeho fotografiách vidno, ako sa budovy, stromy aj obloha ponorili do jednotného ružového odtieňa, ktorý pôsobil ako silný grafický filter. Zábery po zverejnení na sociálnych sieťach okamžite upútali pozornosť a vyvolali množstvo reakcií.

Hoci fotografie vyzerajú na prvý pohľad neuveriteľne, v skutočnosti ide o pomerne dobre vysvetliteľnú kombináciu atmosférických javov. Hmla pozostáva z miliárd drobných kvapôčok vody, ktoré rozptyľujú svetlo všetkými smermi. Funguje podobne ako matné sklo alebo difúzna clona – ak na ňu dopadá silné svetlo s určitým farebným nádychom, celá scéna sa zafarbí do odtieňa tohto svetla.

V mestskom prostredí sa k tomu výrazne pridáva aj svetelné znečistenie. Pouličné lampy, osvetlené parkoviská, reklamné plochy či priemyselné areály produkujú veľké množstvo umelého svetla, ktoré sa v hmle nešíri priamo, ale rozptyľuje sa. Výsledkom je svetelná žiara nad mestom, ktorá môže mať rôzne farby v závislosti od typu osvetlenia a aktuálnych podmienok v atmosfére.

To, že hmla nad Spišskou Novou Vsou mala práve ružový odtieň, súvisí s tým, aké vlnové dĺžky svetla sa v danom čase do hmly dostávali najľahšie. Počas východu alebo západu slnka musí slnečné svetlo prejsť dlhšou cestou atmosférou. Kratšie modré vlnové dĺžky sa pritom viac rozptyľujú a „strácajú“, zatiaľ čo k pozorovateľovi sa dostáva najmä červené a oranžové svetlo. Práve tento jav stojí za typickými červenými a oranžovými farbami večernej oblohy.

Žiadny filter, iba fyzika

Ak sa tieto teplé farby slnečného svetla skombinujú s umelým osvetlením miest, ktoré často vyžaruje svetlo v oranžovej až červenej časti spektra, výsledný efekt môže byť veľmi výrazný. Moderné aj staršie typy lámp, najmä sodíkové výbojky, produkujú svetlo, ktoré v hmle nadobúda sýty farebný tón. Pri dostatočne hustej hmle sa potom farba „rozleje“ po celej krajine a vytvorí jednotný farebný závoj.

Hmla v takomto prípade funguje ako obrovská svetelná obrazovka. Drobné kvapôčky vody rozptyľujú dopadajúce svetlo do všetkých smerov, a preto sa farba zdroja prejaví nielen pri zemi, ale aj na oblohe. Ak sa nad hmlou nachádzajú nízke oblaky, môžu svetlo odrážať späť k zemi a celý jav ešte zosilniť. Podobný efekt je známy aj počas zimných inverzií, keď má obloha nad mestami výrazne oranžový alebo žltkastý nádych.

V prípade Spišskej Novej Vsi sa tak pravdepodobne stretli viaceré faktory naraz. Hustá hmla v údolí obmedzila viditeľnosť a vytvorila ideálne podmienky na rozptyl svetla. Nízke zimné slnko dodalo scéne teplé farebné tóny a mestské osvetlenie poskytlo dostatok červenej a oranžovej zložky, ktorá sa v hmle ešte zvýraznila. Výsledkom bola ružová hmla, ktorá pôsobila neobyčajne, no pritom išlo o úplne prirodzený jav.

Hoci sa podobné situácie nevyskytujú často, nie sú ničím výnimočným ani nebezpečným. Ružová hmla neznamená chemické znečistenie, ale skôr zaujímavú ukážku toho, ako dokáže atmosféra v spolupráci so svetlom meniť vzhľad krajiny. Pre mnohých obyvateľov Spiša tak zostane tento decembrový deň zapamätateľný najmä ako chvíľa, keď sa známe prostredie na okamih premenilo na niečo úplne iné.