Toto sú kritické teploty, pod ktorými už bude úroda na Slovensku stratená

Aprílové počasie je veľmi nevyspytateľné. Jeden deň môže priniesť takmer letné počasie a na druhý deň sa môže vrátiť zima. O tom sa presvedčíme aj v nasledujúcich dňoch. Zatiaľ čo v nedeľu sa teploty na juhozápade dostávali takmer na takmer +25 °C, už počas nasledujúcich nocí môže presne v tých istých regiónoch Slovenska mrznúť.

Do našej oblasti totiž od severovýchodu mieri masa veľmi chladného vzduchu, ktorá prinesie v nadchádzajúcich nociach mráz.

Ten predstavuje veľké nebezpečenstvo najmä na juhozápade Slovenska, kde už rozkvitli stromy. Hrozí, že prídeme o úrodu.

Pozor najmä na ovocné stromy

Najväčší problém je v tom, že mnohé ovocné dreviny sa po teplých dňoch dostali do citlivej fázy. Stromy, ktoré sú ešte len v puku, znesú citeľne nižšie teploty. 

No stromy v kvete alebo krátko po odkvitnutí, sú na mráz oveľa náchylnejšie a aj krátky pokles pod nulu môže znamenať veľké škody. Práve preto sú teraz najviac ohrozené najmä marhule, broskyne, čerešne, slivky a v teplejších oblastiach už aj hrušky či jablone.

Pre ovocinárov nie je rozhodujúce len to, koľko ukáže teplomer vo výške dvoch metrov. V sadoch býva pri zemi ešte chladnejšie a práve tam sa môže držať najstudenší vzduch.

Navyše, pri jasnej a pokojnej noci vznikajú takzvané radiačné mrazy, ktoré bývajú pre kvitnúce stromy mimoriadne nebezpečné. O to viac v nížinách, mrazových kotlinách a na miestach so slabým prúdením vzduchu.

Dôležité je vedieť aj to, že neexistuje jedna univerzálna „smrteľná“ teplota pre všetky druhy. Kritická teplota je najvyššia teplota, pri ktorej sa už dá zistiť poškodenie pletív. V odborných tabuľkách sa zvyčajne uvádza hranica približne pre 10 % poškodenie a potom hranica, pri ktorej môže odumrieť až 90 % kvetov alebo mladých plodov po asi 30 minútach pôsobenia chladu.

Toto sú kritické a nebezpečné teploty

Pri stromoch, ktoré sú v plnom kvete, sa prvé škody často objavujú už približne pri teplotách od -2,2 do -2,8 °C. Ak teplota klesne ešte nižšie, škody už môžu byť rozsiahle a úroda sa môže stať prakticky stratenou.

• Jabloň: v plnom kvete sa prvé škody objavujú približne pri -2,2 °C, výrazné poškodenie pri asi -3,9 °C. Po odkvitnutí ostáva citlivá približne na rovnakej úrovni.
• Hruška: v plnom kvete začínajú škody približne pri -2,2 °C, veľké straty hrozia okolo -4,4 °C.
• Marhuľa: v plnom kvete sa prvé škody objavujú okolo -2,8 °C, veľmi vážne škody približne pri -5,6 °C. Problém je však v tom, že marhuľa býva často fenologicky najďalej a v štádiu malého zeleného plodu už môže byť výrazne poškodená približne pri slabších mrazoch. Preto býva v praxi medzi najohrozenejšími druhmi.
  
   
  
  

Zjednodušene teda platí, že ak kvitnúce stromy zažijú pokles k -2 °C, ovocinári už musia byť v pohotovosti. Pri teplotách okolo -4 °C už pri mnohých druhoch hrozia ťažké škody a pri dlhšom trvaní mrazu môže byť úroda v časti sadov prakticky stratená.

Zároveň platí, že rozhoduje aj dĺžka mrazu, vlhkosť vzduchu, vietor, poloha sadu a to, v akej presnej fáze sa strom nachádza.

Ovocné dreviny sú najodolnejšie počas zimného pokoja. Ako sa púčiky nalievajú, otvárajú a menia na kvety či malé plody, ich odolnosť prudko klesá. Mnohí pestovatelia si myslia, že po odkvitnutí je najhoršie za nimi, no odborné zdroje upozorňujú, že aj malé zelené plody môžu byť veľmi citlivé a niekedy dokonca citlivejšie než skoršie štádiá.