Toto sú najaktívnejšie regióny na Slovensku, v ktorých hrozia zemetrasenia
Včerajšie zemetrasenie vyvolalo veľké prekvapenie, ale aj paniku, najmä v blízkosti epicentra na východe Slovenska.
Včerajšie zemetrasenie vyvolalo veľké prekvapenie, ale aj paniku, najmä v blízkosti epicentra na východe Slovenska. Predsa len takéto silné zemetrasenia na Slovensku nie sú bežné, ale na druhej strane nie sú ani výnimočné. Na našom území však máme viaceré lokality, v ktorých hrozia silné zemetrasenia. Ktoré sú to?
Slovensko je krajina so strednou seizmickou aktivitou. Na našom území síce nedochádza k častým a silným zemetraseniam, ale to neznamená, že sa u nás zemetrasenia neobjavujú vôbec. Faktom je, že ročne zaznamenáme na Slovensku až 80 zemetrasení, hoci väčšina z nich je veľmi slabých.
Silné zemetrasenia sa na našom území objavovali už aj v minulosti a Slovensko vo svojej histórii už zažilo niekoľko silných zemetrasení.
Morfológia Slovenska je z geologického pohľadu mladá a aktíva a aj na našom území permanentne dochádza k tektonickému vývoju.
Na Slovensku vieme vyčleniť niekoľko lokalít, kde je hrozba a miera možného zemetrasenia vyššia než v iných lokalitách.
O ktoré lokality ide?
1. Seizmicky najaktívnejšou oblasťou na Slovensku je okolie Komárna a priľahlé časti severného Maďarska popri Dunaji. Príčiny týchto silných zemetrasení môžeme pravdepodobne hľadať hlboko v tektonickom rozhraní medzi karpatským a panónskym blokom zemskej kôry, uvádza Enviromagazín. Najsilnejšie pocítené zemetrasenia boli z tejto lokality v roku 1763, 1783, 1806, 1822, 1851 s magnitúdou 5,1 až 5,8.
2. Druhou veľmi aktívnou zónou Slovenska je oblasť Malých Karpát od Bratislavy po Vrbové. V oblasti môžeme vyčleniť tri podoblasti – Bratislava, Pernek – Modra, Dobrá Voda. Oblasť Dobrej Vody je najaktívnejšou seizmickou oblasťou v 20. storočí. Najsilnejším v epicentrálnej oblasti Dobrej Vody bolo zemetrasenie v roku 1906 a 1930 s magnitúdou 5,7 a 5,0.
3. V poradí treťou najrizikovejšou oblasťou je oblasť od Trenčína po Žilinu. Zdrojom zemetrasení v tejto oblasti je tektonicky pomerne živá sutúrna zóna (tektonické rozhranie) styku vnútorných a vonkajších Karpát v zóne bradlového pásma.
4. Ďalšou lokalitou je oblasť stredného Slovenska v okolí Banskej Bystrice. Práve v okolí Kremnice a Banskej Štiavnice bolo zaznamenané vôbec prvé ničivé zemetrasenie na našom území v roku 1443. Jeho intenzita sa odhaduje na magnitúdu 5,9. Okolie Banskej Bystrice totiž leží na križovaní severojužne orientovaného stredoslovenského zlomového systému a východo-západne prebiehajúceho plytkého tektonického rozhrania – čertovickej línie.
5. Oblasť Vysokých Tatier, poľského Podhalia, severného a stredného Spiša je ďalšou rizikovou oblasťou, čo sa výskytu zemetrasení týka v rámci nášho územia. Otrasy v podhorí Vysokých Tatier môžeme dávať do súvislosti s výzdvihom Tatier v severnom vrchole západokarpatského oblúka; javy na Spiši, najmä v Levočských vrchoch, by mohli mať súvis so severným priebehom muránskeho zlomu.
6. Poslednou rizikovou oblasťou je práve oblasť Zemplína. Táto najvýchodnejšie situovaná zemetrasná zóna je akousi geologickou križovatkou rôznych rozhraní: stýkajú sa tu vonkajšie flyšové Karpaty s bradlovým pásmom, neovulkanitmi Slanských vrchov, Vihorlatu a Popričného, s východoslovenským výbežkom panónskej panvy a na severojužne orientovaných hornádskych zlomoch, oddeľujúcich podľa niektorých štúdií západokarpatský a východokarpatský blok.
Hľadať príčiny pomerne častých zemetrasení v tejto oblasti je preto veľmi zložité.
