Toto v prírode určite nerobte! Pred konaním turistov varuje aj Správa TANAP-u

Ochranári zdôrazňujú, že takéto správanie môže mať vážne následky pre prírodu aj samotné zvieratá. Podľa správy TANAP-u je kŕmenie divej zveri nielen v rozpore s návštevným poriadkom, ale aj škodlivé.

Mnoho ľudí si neuvedomuje, že tým, že sa podelia o svoju desiatu s líškou či iným zvieraťom, v skutočnosti narúšajú prirodzenú rovnováhu v ekosystéme. To, čo sa môže zdať ako neškodné gesto, má často dlhodobé negatívne následky.

„Aj keď sa môže zdať milé podeliť sa o svoju turistickú desiatu s líškou, nie je to dobrý nápad. Voľne žijúce zvieratá nie sú domácimi miláčikmi a kontakt s človekom im viac škodí, než pomáha. Turisti pri Chate na Zelenom plese boli na prikrmovanie líšky na mieste upozornení a poučení,“ uviedli pracovníci TANAP-u. Dodávajú, že takto prikrmované zvieratá postupne strácajú svoju prirodzenú plachosť a schopnosť prežiť v divočine.

Líška, ktorá si zvykne na ľudskú prítomnosť a jedlo, sa stáva závislou od turistov a stráca schopnosť samostatne si hľadať potravu. V dôsledku toho sa čoraz viac približuje k ľudským obydliam, chatám či parkoviskám, kde hrozí, že ju zrazí auto alebo sa dostane do konfliktu s ľuďmi. Takéto správanie môže viesť aj k šíreniu chorôb, keďže zvieratá prichádzajú do kontaktu s odpadkami alebo zvyškami potravín, ktoré pre ne nie sú vhodné.

Toto jednoducho v prírode nerobte

Ochranári pripomínajú, že ľudská potrava nie je prispôsobená tráviacemu systému divo žijúcich zvierat. Obsahuje soľ, cukor, koreniny či konzervačné látky, ktoré môžu spôsobiť vážne zdravotné problémy. Zvieratá tak môžu ochorieť alebo dokonca uhynúť po zjedení potravín, ktoré ľudia bežne konzumujú bez problémov.

TANAP zároveň upozorňuje, že prikrmovanie líšok a iných živočíchov mení ich správanie. Zvieratá si postupne vytvárajú závislosť od človeka a prestávajú sa správať prirodzene. To narúša celý potravový reťazec – ak sa napríklad líšky menej venujú lovu, môže dôjsť k premnoženiu drobných hlodavcov, čo má následne vplyv na ďalšie druhy.

Problém sa netýka len Tatier. V posledných rokoch sa podobné situácie objavujú aj v iných slovenských národných parkoch, kde turisti lákajú zvieratá kvôli fotografiám alebo videám na sociálne siete. Podľa odborníkov takáto forma "turistickej atrakcie" nemá v chránených územiach miesto. Národné parky sú určené na ochranu prírody a nie na vytváranie umelých kontaktov medzi ľuďmi a zverou.

Ochranári apelujú na všetkých návštevníkov, aby rešpektovali prírodné prostredie a riadili sa pokynmi uvedenými v návštevnom poriadku TANAP-u. Pripomínajú, že v parku platí prísny zákaz prikrmovania a akéhokoľvek kontaktu so zverou. Každý turista by mal niesť zodpovednosť za svoje správanie a uvedomiť si, že aj malé gesto môže mať veľký vplyv na ekosystém.

Tatranský národný park patrí medzi najcennejšie prírodné oblasti na Slovensku a je domovom mnohých chránených druhov zvierat. Zachovanie ich prirodzeného správania a životného prostredia je základom pre udržanie biodiverzity. K tomu môže prispieť každý – jednoducho tým, že sa nebude snažiť líšku nakŕmiť, ale ju nechá žiť tak, ako to príroda určila.

Správa TANAP-u preto vyzýva turistov, aby sa na túrach správali zodpovedne, nevstupovali mimo vyznačených chodníkov a nezasahovali do života voľne žijúcich zvierat. Ak sa s nimi stretnú, najlepšie urobia, keď ich budú pozorovať z diaľky a nebudú ich nijakým spôsobom lákať či fotografovať zblízka. Len tak si môžeme zachovať jedinečnú divokú prírodu Tatier aj pre budúce generácie.