Vedci pri pohľade do vzdialeného vesmíru neverili vlastným očiam. Okolo mladej hviezdy v inej galaxii spozorovali zvláštnu rotujúcu štruktúru, akú sa doteraz podarilo pozorovať len v okolí Mliečnej dráhy. Objav môže zásadne zmeniť pohľad na to, ako a kde vo vesmíre vznikajú hviezdy a planéty.
Astronómovia dosiahli prelomový objav. Po prvýkrát sa im podarilo priamo zaznamenať rotujúci disk plynu a prachu okolo mladej hviezdy v inej galaxii, mimo Mliečnej dráhy.
Pozorovanie prináša nový pohľad na procesy tvorby hviezd v odlišných galaktických podmienkach a potvrdzuje, že mechanizmy známe z nášho vesmírneho okolia sú univerzálne.
Disk sa nachádza v trpasličej galaxii Veľký Magellanov mrak, ktorá je vzdialená približne 179-tisíc svetelných rokov od Zeme. Objav zaujal odbornú verejnosť natoľko, že bol publikovaný v prestížnom vedeckom časopise Nature.
Objav sa podarilo uskutočniť vďaka sústave rádioteleskopov Atacama Large Millimeter/submillimeter Array (ALMA) v Čile. Výskumný tím vedený astronómkou Annou McLeod z Durham University identifikoval jasné známky rotácie disku okolo mladej hviezdy v systéme označovanom ako HH 1177.
Rotácia disku bola potvrdená analýzou Dopplerovho posunu – jemných zmien vo vlnovej dĺžke svetla vyžarovaného plynom, ktoré prezrádzajú, či sa materiál pohybuje smerom k pozorovateľovi alebo od neho.
„Frekvencia svetla sa mení v závislosti od toho, ako rýchlo sa plyn pohybuje,“ vysvetlil astronóm Jonathan Henshaw z Liverpool John Moores University. Práve tieto zmeny umožnili vedcom s istotou potvrdiť, že ide o skutočne rotujúci disk.
Hviezdy vznikajú z hustých oblakov molekulárneho plynu a prachu. Keď sa tieto zhluky začnú gravitačne zrúcať, ich rotácia sa zosilňuje a okolo rodiacej sa hviezdy sa vytvorí disk. Práve v ňom sa neskôr formujú planéty, mesiace, asteroidy či kométy.
Zachytenie takéhoto disku v inej galaxii je mimoriadne dôležité. Potvrdzuje totiž, že procesy tvorby hviezd a planetárnych systémov prebiehajú podobne aj v galaxiách s iným chemickým zložením a odlišnou históriou vývoja.
Jednou z najväčších zvláštností tohto objavu je fakt, že disk okolo hviezdy HH 1177 je pozorovateľný aj v optických vlnových dĺžkach. To je pri mladých hviezdach veľmi nezvyčajné, keďže bývajú zahalené hustým prachom, ktorý svetlo blokuje.
Vo Veľkom Magellanovom mraku je však výrazne menej prachu než v Mliečnej dráhe, čo umožňuje preniknúť svetlu a odhaliť štruktúry, ktoré by inde zostali skryté. Práve vďaka tomu vedci získali výnimočne detailný pohľad na disk aj jeho okolie.
Objav nadväzuje na predchádzajúce pozorovania, pri ktorých astronómovia zachytili štruktúry naznačujúce vznik planét v našej galaxii. V mnohých prípadoch však nebolo jasné, či ide o skutočné formujúce sa planéty, alebo len o turbulencie v disku.
Moderné pozorovania pomocou ALMA postupne tieto nejasnosti odstraňujú a umožňujú vedcom sledovať jednotlivé fázy vzniku hviezdnych a planetárnych systémov s doteraz nevídanou presnosťou.
Záznam disku v systéme HH 1177 predstavuje nielen technický úspech, ale aj dôležitý vedecký míľnik. Ukazuje, že aj v prostrediach vzdialených státisíce svetelných rokov prebiehajú rovnaké procesy, aké formovali Slnko a planéty v našej slnečnej sústave.