Tropické pralesy miznú najrýchlejšie v histórii. Prvýkrát však nie kvôli ich výrubom

Tropické lesy a pralesy predstavujú jednu z najlepších zbraní ľudstva proti náhlym zmenám klímy. Vedia pohlcovať obrovské množstvo uhlíka, takže dokážu stabilizovať jeho nadbytok v atmosfére spôsobený tým, ako rýchlo a masívne ľudstvo spotrebováva fosílne palivá. Lenže podľa novej analýzy človek túto zbraň rozbil.

Satelitné meranie totiž dokazuje, že vlani mizli tieto lesy rýchlejšie ako kedykoľvek predtým v ľudskej histórii. Planéta Zem za rok 2024 prišla o 67 tisíc kilometrov štvorcových týchto porastov; to sa blíži veľkosti Českej republiky, ktorá má rozlohu asi 79 tisíc kilometrov.

Autori štúdie si vypomáhajú ešte iným porovnaním. Je to, ako by každú minútu zmizli lesy s rozlohou osemnástich futbalových ihrísk.

Prvýkrát sa tak však nedeje pre výrub stromov. Za zmiznutím pralesov je niečo iné.

Zmenil sa vinník, už to nie je kvôli výrubom

Až doteraz boli hlavným vinníkom ľudské aktivity: čistenie lesnej pôdy pre poľnohospodárstvo. Vlani sa to ale zmenilo, po prvýkrát sa hlavnou príčinou stali požiare.

Najväčší podiel na tom mala Amazónia, ktorú v lete roku 2024 zasiahli historické suchá, ktorých podmienky umožnili rozsiahle šírenie plameňov v lesoch a súčasne nedostatok vody bránil ich účinnému haseniu.

Veľa požiarov je síce založených úmyselne, aby sa vyčistila pôda pre poľnohospodárstvo, takže je ťažké tieto dva faktory úplne oddeliť, ale hlavným činiteľom je podľa vedcov sucho. To poskytlo ideálne podmienky na šírenie plánovaných aj neplánovaných požiarov. Najpostihnutejšími štátmi boli Brazília a Bolívia.

Práve Amazónia sa už podľa mnohých expertov môže blížiť k takzvanému bodu zvratu. Za ten vedci označujú situáciu, keď prales začne viac uhlíka uvoľňovať, než ho pohlcuje. Tento proces ukladania uhlíka nie je nič magické ani nepredstaviteľné: rastliny z neho stavajú kmene stromov a masívne ho využívajú aj pôdne baktérie, je teda v tejto podobe viazaný v dreve a v pôde. Ale keď les zhorí, alebo ho farmári premenia na pastvinu alebo pole, tento uhlík sa dostane do atmosféry, kde ďalej urýchľuje a zosilňuje klimatické zmeny.

„Myslím, že myšlienka bodu zvratu je stále viac správna,“ uviedol pre BBC profesor Matthew Hansen z Marylandskej univerzity, ktorý tento výskum spracoval. Vedec v rozhovore varoval pred takzvanou savanizáciou tropických lesov, čo je proces, kedy sa staré lesy nie sú schopné kvôli zmene podmienok obnovovať a menia sa na savanu. A tá má oveľa nižšiu schopnosť viazať uhlík, už len preto, že na nej nerastú husto také vysoké stromy.

Nádej z nečakanej oblasti

Zatiaľ čo Južná Amerika a Afrika hlásia úbytok lesov a Európa viac-menej nemenný stav, juhovýchodná Ázia ide opačným smerom. Napríklad Indonézia a Malajzia hlásia, že sa tam úbytok týchto starých lesov podarilo znížiť, a to napriek tomu, že obe krajiny vlani zaznamenali rekordné suchá.

Nie je to náhoda, oba štáty investujú do ochrany svojich lesov nemalé zdroje. A to ako ekonomické, kedy sa vlády snažia tieto ekosystémy aktívne chrániť, tak aj politické – museli presadiť kontroverzné zákony zakazujúce vypaľovanie.