Tulene obecné v Severnom mori dodržiavajú bezpečné rozostupy – podobne ako to museli za pandémie covidu-19 robiť ľudia. S pomocou leteckých prieskumov to zistili vedci mapujúci počty tuleňov kužeľozubých a obecných. Štúdiu, podľa ktorej môžu títo morskí cicavce takýmto správaním reagovať na predchádzajúce ničivé vírusové epidémie, zverejnila britská Kráľovská spoločnosť.
Letecké prieskumy Severného mora odhalili, že tulene praktizujú sociálny odstup - a tento objav môže mať hlboké dôsledky na šírenie chorôb medzi morskými cicavcami.
V článku, ktorý ešte počas týždňa uverejnila Kráľovská spoločnosť, vedci, ktorí uskutočnili sčítanie tuleňov sivých a tuleňov obyčajných, podrobne opisujú nové dôkazy o tom, že tieto dva druhy nielenže udržiavajú vzdialenosti medzi svojimi druhmi (na rozdiel napríklad od mrožov, ktoré sa združujú blízko seba), ale že toto správanie môže „odrážať evolučnú reakciu na náchylnosť na vírusy“.
„Porovnaním kolónií tuleňov obyčajných s kolóniami tuleňov sivých sme zistili, že tulene obyčajné si od svojich susedov udržiavajú väčší odstup ako tulene sivé,“ povedal pre The Guardian hlavný autor štúdie Jeroen Hoekendijk z Kráľovského holandského inštitútu pre výskum mora a Wageningenského morského výskumu. Vzhľadom na katastrofický výskyt vtáčej chrípky, ktorý v súčasnosti prispieva k vážnym obavám z ochorení voľne žijúcich živočíchov, môže mať nová správa dôležité dôsledky na spôsob sledovania takýchto ohnísk.
Skúmanou oblasťou bola divoká oblasť na pobreží holandského Waddenského mora, kde sa oba druhy tuleňov „vyťahujú“ na prílivové roviny a pláže, aby si oddýchli, stretli sa, párili sa a rodili. Zhromažďujú sa tu vo veľkom počte. Až 6 500 tuleňov sivých si vyberá vysoké piesočné brehy, zatiaľ čo tulene obyčajné - pozorovaných bolo približne 8 000 - uprednostňujú piesok odhalený pri odlive.
Žiaľ, veľké množstvo tuleňov sa v minulosti stretlo s katastrofálnymi epidémiami chorôb. V rokoch 1988 a 2002 ich populáciu spustošil vírus fokinózy, ktorý ich počet znížil na polovicu. V roku 1988 zahynulo v Spojenom kráľovstve a Európe na mor tuleňov približne 18 000 tuleňov. Tulene sivé však zostali relatívne bez následkov.
„Mnohé tulene sivé boli v skutočnosti tiež nakazené, ale neochoreli tak ako tulene obyčajné,“ povedal Hoekendijk. „To mohlo v skutočnosti prispieť k šíreniu vírusu. Prenášajú vírus, ale stále sa môžu voľne pohybovať.“ Poukázal na nedávne dôkazy, že znížená náchylnosť sivých má „genetické základy“.
Fascinujúce je, že sociálna vzdialenosť opísaná v novej správe môže predstavovať spomienku na tieto závažné epidémie. „Iné štúdie ukázali, že tulene sivé sú odolnejšie voči respiračným vírusom ako tulene obyčajné," povedal Hoekendijk. „Väčšie vzdialenosti medzi zvieratami, ktoré sme v našej štúdii pozorovali u tuleňov obyčajných, môžu byť reakciou... veľmi podobnou reakcii počas pandémie Covid.“
Porovnanie s pandémiou Covid je výrečné. Covid je sám o sebe zoonotickým ochorením - to znamená, že sa prenáša zo zvierat na ľudí. Správa zo začiatku tohto roka ukázala, že Covid je oveľa viac rozšírený medzi voľne žijúcimi zvieratami, ako sa doteraz predpokladalo. Predpokladá sa, že choroba postihla aj morské cicavce, a existujú obavy, že prítomnosť ľudských odpadových vôd vypúšťaných do mora môže rozšíriť Covid medzi tulene a veľryby.
