Učiteľ chodí pešo do práce 25 km, a to aj v mrazoch. Poukazuje na dôležitú vec

Stredoškolský učiteľ JC Van Deventer zo Spojených štátov amerických zvolil mimoriadne netypický spôsob, ako pomôcť jednej zo svojich bývalých študentiek a ďalším deťom v núdzi. Do práce totiž nechodí autom ani verejnou dopravou, ale pešo. Trasa z jeho domu v Lee's Summit do školy v Kansas City meria viac než 25 kilometrov a absolvuje ju v noci, často v mrazivých podmienkach.

Učiteľ pôsobiaci na Rosedale Middle School sa na tieto nočné pochody vydáva už niekoľko nocí po sebe. Výnimočné však nie je len to, že ide o dlhú trasu, ale aj to, v čom ju absolvuje. Van Deventer kráča len v kraťasoch a bez bundy, čím chce symbolicky poukázať na materiálny nedostatok, ktorému čelia mnohé deti, s ktorými sa denne stretáva v škole.

Impulzom k tomuto rozhodnutiu bol príbeh jednej z jeho bývalých študentiek, ktorá sa ocitla bez domova. Keď sa o jej situácii dozvedel, rozhodol sa konať. „Je to dieťa, ktoré môže vyrásť a byť veľmi úspešné, ak mu poskytneme dostatočnú podporu,“ povedal. Podľa jeho slov si väčšina ľudí len ťažko dokáže predstaviť, čím si podobné deti prechádzajú. „Je to bolestivé na každom kroku,“ dodal.

Aby stihol prísť do školy včas na začiatok vyučovania, musí Van Deventer vyraziť z domu približne o polnoci. Celá trasa mu totiž trvá okolo šiestich hodín. Väčšinu cesty absolvuje sám, obklopený tichom a prázdnymi cestami, ktoré pravidelne zachytáva aj na fotografiách zverejňovaných na sociálnych sieťach.

„Niečo hlúpe dokáže zaujať,“ vysvetľuje učiteľ dôvody svojho konania

Práve prostredníctvom sociálnych sietí zároveň informuje o cieli svojej výpravy. Nejde mu o osobnú výzvu či športový výkon, ale o motivovanie ľudí, aby finančne prispeli na pomoc deťom v núdzi. Občas sa k nemu na posledných kilometroch pridajú aj priatelia, ktorí ho prídu podporiť aspoň na záver vyčerpávajúcej cesty.

Za svoje nočné pochody dostáva učiteľ aj konkrétnu finančnú podporu. Jeden zo sponzorov mu za jednu takúto výpravu vypláca viac než 2 400 dolárov. Všetky získané financie plánuje venovať bývalej študentke bez domova a ďalším deťom, ktoré sa nachádzajú v podobne náročnej životnej situácii.

S typickým humorom vysvetľuje, prečo zvolil práve takýto extrémny spôsob pomoci. „Najjednoduchší spôsob, ako motivovať mojich priateľov, je urobiť niečo hlúpe a trýznivé. Moji priatelia milujú, keď sa cítim mizerne,“ povedal so smiechom. Zároveň však vyzýva aj neznámych ľudí, aby prispeli aspoň malou sumou organizácii Avenue of Life, ktorá sa venuje problematike bezdomovectva medzi študentmi.

Van Deventer zároveň upozorňuje, že pojem „dieťa bez domova“ si mnohí nesprávne vysvetľujú. Neznamená to vždy, že dieťa spí na ulici. Niektoré rodiny bývajú v núdzových ubytovniach, iné v lacných moteloch, prípadne deti prespávajú u príbuzných či známych. „Rodiny často žijú s inou rodinou, nie z vlastnej vôle, ale preto, že nemajú finančné prostriedky na to, aby deťom zabezpečili bezpečný a stabilný domov,“ vysvetlil.

Dievča, ktorému sa snaží pomôcť najviac, patrí do skupiny tzv. maloletých bez sprievodu. Jej rodičia bojovali so závislosťami a nedokázali sa o ňu postarať. Posledné dva mesiace tak žije so svojou 21-ročnou sestrou, ktorá má sama tri deti a snaží sa zvládnuť náročnú situáciu celej rodiny.

Odolnosť a vnútorná sila tejto študentky Van Deventera hlboko dojímajú. Podľa jeho slov by však práve odolnosť nemala byť tým, čo dieťa definuje. Jeho nočné pochody v mrazoch sú preto nielen fyzickou výzvou, ale najmä silným odkazom – že aj malé skutky môžu priniesť veľkú pomoc tým, ktorí ju najviac potrebujú.