Už 25 rokov života vo vesmíre: Medzinárodná vesmírna stanica oslavuje výnimočné jubileum

Posádku prvej misie tvorili traja muži – Američan William Shepherd a Rusi Sergej Krikaljov a Jurij Gidzenko. Ich spoločná účasť bola v roku 2000 dôkazom, že aj kedysi znepriatelené superveľmoci môžu spojiť sily pre spoločný cieľ.

Počas 25 rokov svojej existencie sa z ISS stalo unikátne laboratórium vo vesmíre, v ktorom vedci skúmajú vplyv mikrogravitácie na ľudské telo, testujú nové materiály a sledujú našu planétu z perspektívy, akú zo Zeme nepoznáme. Medzinárodná vesmírna stanica je dnes jediným trvalo obývaným miestom mimo Zeme.

Jej predchodkyňou bola ruská stanica Mir, ktorá fungovala od roku 1986 do roku 2001. Prvú vesmírnu stanicu Saljut-1 vypustil Sovietsky zväz už v roku 1971 a o dva roky neskôr ju nasledoval americký Skylab. Ani jedna však nemala trvalý charakter – Saljut-1 zanikol po šiestich mesiacoch a Skylab zhorel v atmosfére v roku 1979.

V posledných rokoch má svoju vlastnú stanicu aj Čína – Tchien-kung (v preklade „Nebeský palác“). Táto stanica je síce porovnateľná s Mirom, no stále nedosahuje veľkosť ani trvalú obsadenosť ISS. Napriek tomu predstavuje významný krok v čínskom vesmírnom programe, ktorý plánuje v budúcnosti dlhodobé misie na Mesiac a Mars.

Od studenej vojny k medzinárodnej spolupráci

Základy projektu ISS siahajú ešte do roku 1984, keď americký prezident Ronald Reagan navrhol vybudovanie novej vesmírnej stanice. V tom čase sa však tento plán javil ako finančne neudržateľný. Až pád Sovietskeho zväzu a koniec studenej vojny vytvorili podmienky na bezprecedentnú spoluprácu medzi Spojenými štátmi, Ruskom a ďalšími krajinami.

Dňa 29. januára 1998 podpísali vo Washingtone zástupcovia pätnástich krajín medzivládnu dohodu o výstavbe a prevádzke Medzinárodnej vesmírnej stanice. Krátko nato, koncom roka 1998, vyniesla raketa Proton na obežnú dráhu prvý modul – ruskú Zarju. Následne sa k nej pripojil americký modul Unity, dopravený raketoplánom Endeavour.

Na projekte sa podieľajú najmä vesmírne agentúry NASA (USA), Roskosmos (Rusko), ESA (Európa), JAXA (Japonsko) a CSA (Kanada). Celková hodnota ISS sa odhaduje na 100 miliárd dolárov, čo z nej robí najdrahší vedecký projekt v dejinách ľudstva.

Stanica obieha Zem vo výške 370 až 460 kilometrov a planétu obletí až šestnásťkrát denne. Váži približne 400 ton, meria viac ako 50 metrov a rozpätie jej solárnych panelov dosahuje 109 metrov. ISS sa skladá zo 43 častí a 16 základných modulov, ktoré spolu vytvárajú obytný priestor s objemom 388 kubických metrov.

Od novembra 2000 má stanica nepretržite ľudskú posádku. Zvyčajne ju tvorí troj- až trinásťčlenný tím, ktorý sa obmieňa každých šesť mesiacov. Celkovo už ISS navštívilo vyše 280 ľudí zo 26 krajín vrátane šestnástich vesmírnych turistov.

Rekordy a prvenstvá na obežnej dráhe

Medzi rekordmanov patria najmä ruskí kozmonauti. Oleg Kononenko a Nikolaj Čub držia rekord v najdlhšom neprerušenom pobyte – 374 dní. Kononenko navyše strávil vo vesmíre celkovo viac než 1100 dní, čo je historický rekord. Najdlhšie vo vesmíre pôsobiacou ženou je Američanka Christina Kochová, ktorá na ISS prežila 328 dní.

Ďalšou známou rekordérkou je Peggy Whitsonová, ktorá na stanici strávila 665 dní počas piatich misií. ISS zatiaľ nenavštívil žiadny Slovák ani Čech, no existuje reálna šanca, že sa to zmení. Český astronaut Aleš Svoboda má schválenú misiu, počas ktorej by mal uskutočniť vedecké experimenty v rámci programu ESA.

Za štvrťstoročie ISS čelila viacerým technickým problémom, menším únikom vzduchu, či kolíziám s mikrometeoritmi, no vďaka spolupráci posádok a pozemných tímov sa jej podarilo fungovať bez katastrofických incidentov. Stanica tak zostáva jedinečným dôkazom toho, že aj v čase konfliktov dokáže veda spájať.

Kedy sa ISS rozlúči s vesmírom?

Pôvodná životnosť ISS bola naplánovaná len do roku 2016, no projekt sa postupne predlžoval. NASA aktuálne predpokladá, že stanica ukončí svoju činnosť okolo roku 2030. Rusko síce oznámilo, že sa z projektu stiahne po roku 2024, no podľa neskorších vyjadrení Roskosmosu sa chce zapojiť minimálne do roku 2028.

Po ukončení misie bude ISS zvedená z obežnej dráhy a nasmerovaná do Tichého oceánu. Predpokladá sa, že k tomu dôjde v januári 2031, pričom zvyšky stanice dopadnú do oblasti známej ako „bod Nemo“ – najodľahlejšie miesto na Zemi, vzdialené viac ako 2700 kilometrov od najbližšej pevniny.

Táto lokalita je prezývaná aj „Vesmírny cintorín“, pretože tam už skončilo takmer tristo častí vesmírneho odpadu, vrátane piatich starších staníc. Medzi nimi aj legendárny Mir, ktorý sa do oceánu zrútil v roku 2001. ISS tak po viac než troch desaťročiach uzavrie kapitolu jednej z najúspešnejších éra ľudských vesmírnych projektov.

Aj keď sa Medzinárodná vesmírna stanica jedného dňa rozpadne v oceáne, jej dedičstvo zostane. Vďaka nej získalo ľudstvo skúsenosti, ktoré budú neoceniteľné pre budúce misie na Mesiac, Mars a možno raz aj ďalej – do hlbín vesmíru.