Dni sa skracujú a to nielen kvôli tomu, že letný slnovrat je už za nami, ale aj kvôli rotácii Zeme. Najkratší deň v histórii Zeme tak zažijeme už o pár týždňov.
Planéta Zem sa otáča stále rýchlejšie. Vedci varujú, že už v lete 2025 dôjde k rekordnému skráteniu dĺžky dňa. Tento jav môže mať vplyv na globálne systémy svetoveho času a navigácie.
Už onedlho zažijeme najkratší deň v histórii a to nie kvôli tomu, že máme za sebou letný slnovrat.
Vedci zistili, že rotácia Zeme sa zrýchľuje. Už počas leta 2025 zaznamenáme viacero dní, ktoré budú kratšie ako bežný 24-hodinový cyklus. Podľa odborníkov bude najkratší deň roka 5. augusta 2025, kedy bude deň kratší o 1,51 milisekundy.
Najbližší deň kratší ako 24 hodín bude 22. júla – deň kratší o 1,38 ms a za sebou máme 9. júl – deň kratší o 1,3 ms.
Tieto hodnoty sa môžu zdať zanedbateľné, no pre systémy, ktoré sa spoliehajú na mimoriadne presné meranie času, ako sú satelitná navigácia či komunikačné siete, ide o významný rozdiel.
Zrýchlenie rotácie Zeme je výsledkom viacerých faktorov. Hlavným z nich je gravitačné pôsobenie Mesiaca. Keď sa Mesiac nachádza vo svojom najvzdialenejšom bode (apogeu) a zároveň je vysoko nad rovníkom, dochádza k zmenám v rozložení hmoty Zeme, čo ovplyvňuje jej rotáciu.
Dôležitú úlohu zohrávajú aj vnútorné procesy v jadre planéty, pohyb zemských más, ale aj veľké zemetrasenia. Napríklad zemetrasenie v Japonsku v roku 2011 spôsobilo posun hmoty Zeme, v dôsledku čoho sa deň skrátil o 2,68 mikrosekundy.
Medzinárodný čas (UTC) sa z času na čas upravuje o tzv. priestupnú sekundu, aby sa zosúladil s nepravidelnou rotáciou Zeme. Zatiaľ sa vždy pridávala sekunda navyše. No ak sa súčasný trend zrýchľovania rotácie nezastaví, môže nastať historicky prvá situácia, kedy bude potrebné sekundu z UTC odčítať.
To môže predstavovať problém pre niektoré IT systémy, ktoré nie sú pripravené na tzv. negatívnu priestupnú sekundu.
Zrýchlenie rotácie Zeme je prirodzený jav, ktorý vedci už dlhodobo sledujú. Planéta sa od svojho vzniku nikdy neotáčala úplne rovnomerne. Hoci zmeny v milisekundách bežný človek nepocíti, vedci a inžinieri musia byť na ne pripravení.
Ak bude trend pokračovať, okrem technologických výziev sa budeme môcť pripraviť aj na zaujímavý vedecký míľnik – najkratší deň v histórii meraní.