Už o pár dní nastane jesenná rovnodennosť. Noci budú dlhšie ako dni

Jesenná rovnodennosť patrí medzi dva dôležité okamihy v roku, keď sú deň a noc približne rovnako dlhé. Okrem jesennej existuje aj jarná rovnodennosť, ktorá nastáva medzi 19. a 21. marcom a symbolizuje prechod zo zimy do jari. Jesenná sa zase viaže na obdobie medzi 21. a 24. septembrom a znamená prechod z leta do jesene na severnej pologuli. Tento rok pripadá na 22. september, pričom v presnom čase 20 hodín, 19 minút a 16 sekúnd nášho času UTC+2 prejde Slnko priamo nad zemským rovníkom.

To, čo sa v ten moment deje, je z astronomického pohľadu fascinujúce. Slnko vychádza takmer presne na východe a zapadá na západe. Vďaka tomu sú svetelný deň a noc takmer rovnako dlhé. Aj keď názov „rovnodennosť“ môže navodzovať dojem dokonalej rovnosti, v praxi sa dĺžka dňa a noci ešte môže mierne líšiť v závislosti od zemepisnej šírky a atmosférických javov, ktoré predlžujú prítomnosť slnečného svetla.

Od tohto okamihu sa začne deň skracovať o približne štyri minúty denne, čo povedie k citeľnému predĺženiu nocí až do zimného slnovratu, ktorý nastane 21. decembra. Pre milovníkov dlhých večerov a nočnej oblohy je to vítaná správa, no pre tých, ktorí obľubujú slnečné dni, prináša jesenná rovnodennosť istú melanchóliu.

Tento kontrast medzi „nočnými vtákmi“ a „milovníkmi Slnka“ je vnímaný po celom svete. Rovnodennosť je totiž globálny jav.

Dátum, kedy nastane jesenná rovnodennosť, nie je vždy rovnaký 

Dátum jesennej rovnodennosti sa pritom každý rok mierne líši. V roku 2024 pripadla rovnodennosť tiež na 22. september, v rokoch 2022 a 2023 to bolo 23. septembra. Tento posun nesúvisí so zmenami na oblohe, ale s naším kalendárom. Podľa gregoriánskeho kalendára trvá rok 365 dní, no Zem potrebuje na obeh okolo Slnka presne 365 dní, 5 hodín a 48 minút. Práve týchto necelých šesť hodín spôsobuje, že každý rok sa dátum astronomických udalostí mierne posúva. Preto sa raz za štyri roky pridáva do kalendára prestupný deň, aby sa oneskorenie vyrovnalo.

Vďaka tomuto mechanizmu sa dátumy rovnodenností menia v rozpätí niekoľkých dní. Najbližšia jesenná rovnodennosť, ktorá pripadne na 21. september, sa udeje až v roku 2092. Naopak, až do roku 2303 si budeme musieť počkať, kým pripadne na 24. september. Tieto odchýlky sú tak dôkazom zložitosti prepočtov kalendára a jeho snahy prispôsobiť sa presnému pohybu Zeme okolo Slnka.

Jesenná rovnodennosť bola od nepamäti dôležitým bodom v kalendári mnohých kultúr. Pre našich predkov znamenala koniec úrody, oslavu hojnosti, ale aj začiatok príprav na chladnejšie mesiace. Mnohé tradície a rituály viazané na toto obdobie prežívajú dodnes, hoci už nie v takej intenzite. Symbolika rovnováhy medzi svetlom a tmou má však stále svoje miesto aj v modernom svete.

Pre nás prakticky znamená jesenná rovnodennosť citeľnú zmenu v dĺžke dní. V najbližších týždňoch sa bude stmievať čoraz skôr, čo ovplyvní naše denné rytmy, ale aj psychickú pohodu. Niektorí ľudia pociťujú v tomto období únavu či pokles energie, iní si naopak užívajú dlhé večery, pokoj a atmosféru blížiacej sa zimy.

Astronómovia a meteorológovia sledujú tento okamih s presnosťou na sekundy, pretože rovnodennosť predstavuje presne definovaný astronomický jav. Jesenná rovnodennosť však všetkým pripomína, že pohyb Zeme okolo Slnka nie je len abstraktná predstava, ale jav, ktorý reálne ovplyvňuje naše životy. Určuje dĺžku dní, rytmus ročných období aj spôsob, akým fungujú prírodné cykly.

Už o pár dní tak opäť pocítime, že čas neúprosne plynie a že sa blíži obdobie dlhých nocí a krátkych dní. To bude trvať až do „návratu“ Slnka na jar.