Nočné silné mrazy a lokálne aj celodenný mráz potešili milovníkov zimného korčuľovania. Okrem bezpečných štadiónov, mnoho ľudí využíva aj prírodné zamrznuté plochy, ktoré ale majú svoje nebezpečenstvá. Aké? Dozviete sa v tomto článku.
Na viacerých miestach na Slovensku sa už dá vo veľkom korčuľovať. Nočné silné mrazy a v mnohých oblastiach aj celodenné teploty pod nulou už spôsobili, že hlavne stojaté vody ako jazerá či rybníky už zamrzli.
Aj predpoveď na nasledujúce dni je v tomto ohľade priaznivá. Čakajú nás silné mrazy, dokonca aj tie celodenné na celom našom území. Od západu sa nad naše územie nasúva výbežok vyššieho tlaku, ktorý počas víkendu prinesie jasné až polooblačné počasie, no súčasne sa nad Škandináviou nachádza rozsiahla tlaková níž a okolo nej do našej oblasti od severu vpadne veľmi chladný vzduch.
Už začiatkom pracovného týždňa začnú teploty klesať a v noci môže byť dokonca až -20 °C, v strede týždňa bude celodenný mráz aj v lokalitách, kde doteraz cez deň ešte nemrzlo. To vytvorí ideálne podmienky na korčuľovanie aj tam, kde ešte rieky, rybníky či potoky nezamrzli.
V severnej polovici Slovenska sa už teraz korčuľuje vo veľkom a preto je dobré pripomenúť si, že aj to má svoje riziká. Na všetkých prírodných vodných plochách je korčuľovanie len na vlastné riziko a pripomíname, že vstup na tatranské plesá je zakázaný.
Najväčším rizikom je nedostatočná alebo nerovnomerná hrúbka ľadu. Ľad nikdy nemrzne rovnomerne – tenší býva pri brehoch, pri prítokoch, výtokoch, v miestach s rastlinstvom, pod snehom alebo tam, kde je prúd vody. Aj keď sa povrch javí pevný, lokálne môže byť ľad oslabený a hrozí prepadnutie, ktoré môže viesť k podchladeniu alebo utopeniu.
Ďalším nebezpečenstvom sú praskliny, bubliny a vrstvy vzduchu v ľade. Tie znižujú jeho nosnosť a môžu spôsobiť náhle prasknutie pod váhou korčuliara. Nebezpečné sú aj miesta s čerstvo zamrznutým ľadom po oteplení, kde sa vytvára len tenká kôra na starom, oslabenom podklade.
Rizikom je aj obmedzená pomoc v prípade nehody. Na rozdiel od zimných štadiónov či umelých plôch nebýva v blízkosti dohľad, záchranári ani vybavenie. Pri páde do vody hrá veľkú rolu čas, chlad a schopnosť zachovať pokoj. V zimných podmienkach sa rýchlo vyčerpáva sila aj orientácia.
Netreba zabúdať ani na mechanické nebezpečenstvá povrchu. Prírodný ľad býva nerovný, s hrbolmi, zamrznutými vlnami, vetvičkami alebo kamienkami, čo zvyšuje riziko pádu a úrazu členkov, kolien či zápästí.
Osobitnú opatrnosť vyžaduje korčuľovanie s deťmi. Ich nižšia hmotnosť síce môže znamenať menšie zaťaženie ľadu, no zároveň sa rýchlejšie podchladia a nedokážu adekvátne reagovať v krízovej situácii.
Ak sa teda rozhodnete ísť na blízky rybník či potok, vždy majte so sebou telefón, nekorčuľovať sám a len v tých miestach, kde si ľadom stopercentne istí.