Už tento víkend si pospíme o hodinu dlhšie. Prejdeme na zimný čas

Konkrétne, v skorých ranných hodinách, presne o 3:00 hodine stredoeurópskeho letného času (SELČ), sa čas zmení na 2:00 hodinu stredoeurópskeho času (SEČ). Táto každoročná zmena je pevne zakotvená v našom kalendári.

Prináša so sebou nielen možnosť dlhšieho ranného odpočinku, ale predovšetkým návrat k času, ktorý je z hľadiska geografickej polohy Slovenska bližšie k prirodzenému slnečnému času. Hoci sa rána stanú svetlejšími, rýchlejší západ slnka v podvečerných hodinách bude neklamným znakom, že letná sezóna sa definitívne skončila a nastáva chladné a tmavšie obdobie roka.

Zavedenie letného času, z ktorého sa teraz vraciame k štandardnému, má svoje korene hlboko v histórii, siahajúce až do obdobia prvej svetovej vojny. V tom čase, konkrétne v roku 1916, ho ako prvé zaviedlo Nemecko a nasledovalo ho aj Rakúsko-Uhorsko, ktorého súčasťou bolo aj územie dnešného Slovenska. Hlavným, a v tej dobe kľúčovým, dôvodom bola snaha o šetrenie energie a lepšie využitie denného svetla pre vojnové hospodárstvo. Po vojne sa v mnohých krajinách od tohto systému upustilo, no opäť sa vrátil počas ropnej krízy v 70. rokoch, kedy sa energetické úspory opäť stali prioritou.

Na území Československa, a teda aj na Slovensku, sa letný čas stabilne udomácnil až od roku 1979. Odvtedy prebieha posun času dvakrát ročne v pravidelnom režime. Súčasné pravidlá v rámci Európskej únie, vrátane Slovenska, stanovuje nariadenie vlády, pričom aktuálne platné nariadenie určuje striedanie času až do roku 2026. Z tohto pohľadu je zmena v októbri 2025 jednou z posledných, ktoré sú v súčasnosti právne záväzné.

Vplyv zmeny času na ľudský organizmus

Z medicínskeho hľadiska je jesenný prechod na zimný čas pre väčšinu ľudí menej problematický ako jarný posun. Získanie hodiny spánku navyše, hoci len symbolické, zvyčajne nespôsobuje také narušenie biorytmov. Naše telo, a najmä náš vnútorný biologický rytmus, známy ako cirkadiánny rytmus, sa ľahšie prispôsobí oneskoreniu, ako predčasnému vstávaniu. Napriek tomu môže posun ovplyvniť citlivejšie osoby, malé deti alebo ľudí s chronickými poruchami spánku, u ktorých môže dôjsť k prechodným problémom so zaspávaním alebo ranným prebúdzaním.

Hoci pôvodným zámerom striedania času bola energetická úspora, moderné štúdie naznačujú, že v súčasnosti je tento efekt už minimálny, ak nie zanedbateľný. Súčasné technológie a zmeny v životnom štýle viedli k tomu, že spotreba energie sa presunula do iných oblastí, kde posun času nehrá významnú úlohu. Preto sa hlavným argumentom za zachovanie letného času stala skôr psychologická a spoločenská výhoda dlhších svetlých večerov v letnom období, ktoré sú vítané pre voľnočasové aktivity a turizmus.

Práve spochybnenie ekonomického prínosu a narušovanie biorytmu viedli v posledných rokoch k intenzívnej diskusii na úrovni Európskej únie. Európsky parlament v roku 2019 dokonca schválil návrh na ukončenie striedania času, ktoré malo nastať už v roku 2021. Členské štáty sa však doteraz nevedeli zhodnúť na tom, ktorý čas by mal byť ponechaný natrvalo – či letný alebo štandardný stredoeurópsky, teda takzvaný zimný.

Slovensko, v reakcii na túto iniciatívu, zaujalo stanovisko, že pre našu geografickú polohu by bol najvhodnejší práve trvalý stredoeurópsky čas (SEČ). Tento čas zodpovedá nášmu časovému pásmu a zabezpečuje, že ranné slnko vychádza v rozumnejšom čase počas celého roka, čo je dôležité pre správne nastavenie vnútorných hodín človeka. Diskusie a koordinácia medzi členskými štátmi EÚ však stále viaznu, a tak zmena času ostáva zatiaľ realitou aj pre rok 2025.

Preto si v nedeľu 26. októbra 2025, kedy sa hodiny posunú späť, treba uvedomiť, že hoci získavame hodinu navyše, prichádza aj skorší súmrak a tma. Zimný čas, hoci je prirodzenejší, nás už nemilosrdne upozorňuje na príchod skutočnej zimy a s ňou spojených kratších dní. Pre mnohých z nás to znamená opätovné prispôsobenie ranného a večerného režimu, kým sa Európa definitívne nerozhodne, či budeme v budúcnosti posúvať ručičky hodiniek aj naďalej. Dovtedy si môžeme vychutnať aspoň jednu, symbolicky dlhšiu, nedeľnú noc.