V Antarktíde sa trasú ľadovce. Došlo už k stovkám zemetrasení. Prečo?

Vedecká komunita už roky s obavami sleduje vývoj ľadovca Thwaites v západnej Antarktíde. Tento masívny ľadovec, prezývaný „ľadovec súdneho dňa“ pre jeho potenciálne katastrofický vplyv na globálnu hladinu oceánov, je teraz v centre pozornosti novej prelomovej štúdie. 

Geofyzikálny výskumník Thanh-Son Pham z Austrálskej národnej univerzity v analýze odhalil existenciu stoviek doposiaľ nezaznamenaných ľadovcových zemetrasení, ku ktorým došlo v období rokov 2010 až 2023. Išlo spolu o 360 zemetrasení.

Tieto seizmické udalosti sa sústreďujú najmä v oblasti, kde ľadovec Thwaites ústi do oceánu, a môžu byť kľúčom k pochopeniu mechanizmov jeho možného kolapsu.

Čo sú ľadovcové zemetrasenia?

Na rozdiel od klasických tektonických zemetrasení, ktoré vznikajú pohybom zemských dosiek, majú ľadovcové zemetrasenia úplne iný pôvod. Ide o špecifický jav viazaný na polárne oblasti.

„Ľadovcové zemetrasenie vzniká v momente, keď sa vysoké a tenké ľadové bloky odlomia z čela ľadovca a zrúti sa do oceánu,“ vysvetľuje Pham. Pri tomto procese sa obrovské masy ľadu prevrátia a prudko narazia späť do hlavného telesa ľadovca.

Následkom sú silné mechanické vibrácie, ktoré vytvárajú seizmické vlny schopné šíriť sa na vzdialenosť tisícok kilometrov. Tieto signály sú však atypické – chýbajú im vysokofrekvenčné zložky typické pre klasické zemetrasenia, sopečné erupcie či jadrové testy. Práve preto ich dlhodobo nebolo možné spoľahlivo zachytiť bežnými seizmickými prístrojmi.

Antarktída bola doteraz „ticho“

Doteraz boli ľadovcové zemetrasenia najčastejšie zaznamenávané v Grónsku, kde majú často vysokú magnitúdu a sezónny charakter – súvisia najmä s letným topením ľadu. Niektoré z nich boli dokonca porovnateľné s intenzitou severokórejských jadrových testov.

Antarktída sa však napriek svojej obrovskej rozlohe a objemu ľadu dlho javila ako seizmicky tichá. Podľa Phama to však neznamená, že sa tam podobné procesy neodohrávajú.

„Aj keď je Antarktída najväčším ľadovým štítom na Zemi, priame dôkazy o ľadovcových zemetraseniach spôsobených prevracaním ľadových blokov boli doteraz nepolapiteľné,“ vysvetľuje vedec. Dodáva, že antarktické ľadovcové zemetrasenia sú pravdepodobne menšie a slabšie než tie v Grónsku, a preto ich globálna seizmická sieť jednoducho prehliadala.

Objav stovák týchto udalostí naznačuje, že ľadovec Thwaites je dynamickejší a nestabilnejší, než sa doteraz predpokladalo. Každé takéto „ľadovcové zemetrasenie“ je zároveň prejavom masívneho uvoľňovania ľadu do oceánu – procesu, ktorý priamo prispieva k zvyšovaniu hladiny morí.

Vedci preto varujú, že ďalšie monitorovanie týchto javov bude kľúčové pre lepšie predpovede budúceho vývoja Antarktídy aj globálnych klimatických dopadov.