V Antarktíde takmer nie je ľad. A je to vraj dobrá správa
Antarktída je najväčšia ľadová púšť na svete.
Antarktída je najväčšia ľadová púšť na svete. Nedávny výskum odhalil, že na kontinente je jedno miesto, kde je veľmi málo ľadu. Vedci vysvetlili, že tento „nedostatok“ je významným faktorom formujúcim antarktickú klímu.
Antarktída, najväčšia ľadová púšť na svete, je piatym najväčším kontinentom po Ázii, Afrike, Severnej Amerike a Južnej Amerike. Je takmer celá pokrytá ľadovou čiapkou.
Výskum nemeckých, belgických a španielskych vedcov však ukazuje, že existuje časť Antarktídy, ktorá je prakticky bez ľadu. Článok bol publikovaný v časopise Geophysical Research Letters.
Vo vzduchu je málo častíc
Odborníci analyzovali vzorky vzduchu odobraté v blízkosti troch antarktických staníc. Dve z nich mali obzvlášť nízky obsah častíc nazývaných častice tvoriace ľadové nukleácie (INP). Ide o drobné častice vznášajúce sa v atmosfére, ako sú morské aerosóly, pôdny prach a sadze. Tieto častice sú nevyhnutné pre tvorbu ľadových kryštálov v oblakoch. Pôsobia ako katalyzátory pre zamrznutie podchladených kvapôčok kvapaliny. INP ovplyvňujú schopnosť oblakov odrážať slnečné žiarenie a tvorbu zrážok.
„Doteraz neboli častice INP nad Antarktídou nikdy detekované,“ povedala pre Science Alert Heike Wexová, výskumníčka troposféry z Leibnizovho inštitútu v Nemecku. „Ich nízka koncentrácia v oblakoch môže byť spôsobená nedostatkom blízkych biologických zdrojov,“ dodala.
Výskumníci naznačili, že nízke hladiny INP pozorované na dvoch najjužnejších staniciach v Antarktíde sa môžu rozšíriť aj na zvyšok kontinentu. Na potvrdenie tejto skutočnosti je však potrebný ďalší výskum.
Dôvodom je zmena klímy
Podľa autorov ich štúdia prehlbuje pochopenie toho, ako môžu oblaky vznášajúce sa nad Antarktídou chrániť južnú pologuľu pred vplyvmi klimatických zmien. Vysvetlili, že s menším množstvom INP vo vzduchu zostáva viac vody v oblakoch kvapalnej, aj keď podchladenej. Takéto vodou nasýtené oblaky odrážajú viac slnečného žiarenia späť do vesmíru ako ľadové oblaky.
„Ochrana, ktorú tieto oblaky poskytujú južnej pologuli, však môže byť ohrozená,“ poznamenala Silvia Henningová z Leibnizovho inštitútu. „Koncentrácia INP v oblakoch by sa mohla v dôsledku globálneho otepľovania zvýšiť. Topiaci sa ľad odhalí pevninu a biosféra by sa mohla stať aktívnejšou,“ dodala Henningová. „To znamená, že bude výrazne viac INP.“
Ak sa do atmosféry uvoľní viac týchto častíc, mohlo by to znížiť schopnosť vlhkých oblakov odrážať slnečné žiarenie. To by následne mohlo ovplyvniť klímu regiónu a prehĺbiť spätnú väzbu o otepľovaní. „Preto môže byť určenie súčasného stavu INP užitočné pri posudzovaní potenciálnych dopadov budúcich zmien,“ zdôraznil Henning.
