V Arktíde je toľko plastu, akoby sa tu konal festival. Krajina ľadu sa mení na skládku sveta

Arktída, kedysi symbol čistej a nedotknutej divočiny, dnes čelí tichému, no smrteľne vážnemu nepriateľovi – plastom. Z filmu Plastová Arktída dokumentaristu Kubu Witeka je zrejmé, že pláže v okolí Severného pólu sú čoraz viac pokryté odpadkami.

„Divokosť, izolácia, rozľahlosť ľadovcov a oceánu – to je predstava, ktorú má väčšina ľudí o Arktíde,“ hovorí profesor Jan Marcin Węsławski, riaditeľ Ústavu oceánológie Poľskej akadémie vied. „Lenže realita je iná. Pláže sa čoraz viac podobajú skládke. Soby sa zamotávajú do plastových sietí a morské cicavce jedia odpad, pretože si ho mýlia s medúzami,“ dodal.

Plast z Európy dorazí na Sever za dva mesiace

Podľa vedcov sa každý rok dostane do svetových oceánov 19 až 23 miliónov ton plastov – čo zodpovedá dvom nákladným autám odpadu za každú minútu. Časť z tohto množstva pochádza z Európy a Severnej Ameriky. Silné oceánske prúdy ho unášajú ďaleko na sever, až k arktickým brehom.

„V niektoré roky sa odpad z Gdanska môže dostať do Arktídy už za dva mesiace,“ dodáva profesor Węsławski.

Neviditeľná hrozba v žalúdkoch zvierat

Jednou z najväčších ekologických hrozieb sú tzv. nurdly – drobné plastové guľôčky veľkosti hrášku, z ktorých sa vyrába väčšina plastových výrobkov. Na prvý pohľad nenápadné, no podľa štúdií ich v žalúdkoch nosí 100 % morských vtákov druhu fulmar.

Tento tichý zabijak spôsobuje vnútorné zranenia, hladovanie a úhyn zvierat. „Je tragické, že aj tie najčistejšie miesta planéty nesú stopy našej pohodlnosti,“ dodáva Węsławski.

Hovoriť o ekológii je čoraz ťažšie

Autor dokumentu Plastová Arktída, Kuba Witek, upozorňuje, že hovoriť o ekológii v dobe populizmu nie je jednoduché. „Niektorí ľudia kritizujú plastové uzávery s ,chvostíkmi’, ktoré spájajú vrchnák s fľašou. Nechápu, že sú tam preto, aby sa znížilo riziko, že sa plast dostane do mora a zabije zviera,“ vysvetľuje.

Arktída, ktorá zahŕňa aj Island a súostrovie Svalbard, čelí ďalšiemu problému – masovému turizmu. „Atrakcia, kam sa ľudia hrnú v stále väčšom počte, je ničená a nakoniec opustená. To predstavuje pre Arktídu zásadnú hrozbu,“ upozorňuje sociologička profesorka Hanna Mamzerová.

Planéta volá o pomoc

Arktída je ako rieka – začína sa čistá, no po ceste zachytáva všetko, čo po nej zanechávame. Odpadky z našich miest a tovární nakoniec končia aj tam, kde by sme to nikdy nečakali – na ľadových brehoch Severného pólu.

Z miesta, ktoré kedysi symbolizovalo čistotu a ticho, sa stáva echo našej civilizácie – plné plastov, ktoré nikto nechcel vidieť.