V Baltskom mori bol poškodený ďalší kábel. Čo sa to tam deje?
Ďalší incident v Baltskom mori nastal len mesiac po tom, ako boli poškodené dva káble ruskou loďou.
Ďalší incident v Baltskom mori nastal len mesiac po tom, ako boli poškodené dva káble ruskou loďou. Čo sa to v tomto severne položenom a strategicky dôležitom mori vlastne deje?
V Baltskom mori bol dnes ráno poškodený podmorský optický kábel medzi Lotyšskom a Švédskom. Lotyšská verejnoprávna televízia LSM s odvolaním sa na prevádzkovateľa kábla uviedla, že na vine môžu byť „vonkajšie vplyvy". Kábel spájal lotyšský prístav Ventspils so švédskym ostrovom Gotland.
Lotyšské námorníctvo vyslalo hliadku, aby skontrolovala plavidlo, ktoré škodu pravdepodobne spôsobilo. Podľa LSM svoje kroky koordinuje s NATO. Lotyšská premiérka Evika Siliňová zvolala mimoriadne zasadnutie vlády.
Desiatky poškodených káblov
Od roku 2023 bola poškodená asi desiatka káblov v tejto oblasti. Škody sa sa dotkli hlavne Estónska, Fínska, Švédska, Nemecka a Litvy. Najmenej dva incidenty sa týkali lodí, ktoré boli neskôr obvinené z vlečenia kotiev po morskom dni.
Naposledy 25. decembra boli v Baltskom mori poškodené dva káble. Nasledujúci deň fínska pohraničná stráž vstúpila na palubu plavidla Eagle S a odplávala s ním do fínskych vôd. Fínske úrady majú podozrenie, že posádka lode káble poškodila zámerne kotvou, ktorú za sebou ťahala.
Čo sa deje v Baltskom mori?
Loď plávajúca z Ruska pod vlajkou Cookových ostrovov je zrejme súčasťou ruskej tieňovej flotily, ktorú Rusko využíva iba neoficiálne, aby obišlo sankcie a mohlo vyvážať napríklad svoju ropu. Severoatlantická aliancia koncom decembra posilnila svoju prítomnosť v Baltskom mori.
Incidenty sa odohrali len dva mesiace po tom, ako Spojené štáty varovali pred zvýšenou aktivitou ruských vojenských síl v blízkosti kľúčových podmorských káblov. Podľa informácií amerických úradov Rusko vyvíja špecializované jednotky určené na sabotáže infraštruktúry NATO. Tieto jednotky zahŕňajú hladinové plavidlá, ponorky a podmorské drony.
Fínska ministerka zahraničných vecí Elina Valtonen zdôraznila, že hoci nie je potvrdené, že ide o hybridnú akciu, situácia poukazuje na zraniteľnosť kritickej infraštruktúry. Ak by sa ukázalo, že za útokmi stojí štátny aktér, mohlo by to byť vnímané ako útok na slobodnú spoločnosť. Ministerka pripomenula, že NATO má v takýchto prípadoch možnosť aktivovať článok 5.
