V Baltskom mori náhle chýba voda. Vedci varujú pred veľkou anomáliou
Baltské more zaznamenala výrazný pokles hladiny a stratu vody a odborníci varujú, že to naznačuje pomerne významné zmeny v celom ekosystéme.
Baltské more zaznamenala výrazný pokles hladiny a stratu vody a odborníci varujú, že to naznačuje pomerne významné zmeny v celom ekosystéme. Príčinou náhleho úbytku vody je kombinácia viacerých faktorov.
Začiatkom februára zaznamenalo Baltské more mimoriadne výrazný pokles hladiny. Podľa dostupných údajov chýbalo v mori približne 275 miliárd ton vody a priemerná hladina bola asi o 67 centimetrov nižšia než dlhodobý priemer sledovaný od roku 1886.
Išlo o najnižšie hodnoty za celé obdobie systematických meraní.
Na prvý pohľad to môže pôsobiť paradoxne. V čase, keď sa celosvetovo hovorí o raste hladiny oceánov, prišlo v Baltskom mori k prudkému úbytku vody. Odborníci však upozorňujú, že za týmto javom nestojí jednoduché vysvetlenie.
Veľkú mieru hrajú silné vetry
Kľúčovú úlohu zohrali silné a dlhšie trvajúce východné vetry, ktoré tlačili vodu z Baltu cez dánske úžiny smerom do Severného mora. Zároveň vedci pripomínajú, že klimatická zmena zvyšuje nestabilitu a zraniteľnosť tohto citlivého morského priestoru.
Baltské more patrí medzi najcitlivejšie morské ekosystémy v Európe. Jeho stav dlhodobo ovplyvňuje kombinácia prírodných procesov a ľudskej činnosti.
Podľa expertov sa v regióne prejavuje otepľovanie vody, zmeny slanosti aj zhoršovanie kyslíkových pomerov. HELCOM upozorňuje, že Baltské more je prirodzene vrstvené podľa slanosti, pričom akékoľvek zmeny v prítoku slanej vody môžu ovplyvniť jeho fungovanie. Európska environmentálna agentúra zároveň uvádza, že práve Balt patrí medzi morské oblasti Európy najviac zasiahnuté nedostatkom kyslíka pri dne.
More je čoraz menej slané
Rastúca teplota a meniaca sa slanosť vody vytvárajú priaznivejšie podmienky pre cyanobaktérie a masívne kvitnutie rias. Výskumy ukazujú, že menej slaná voda môže podporovať rast cyanobaktérií, zatiaľ čo vyššia teplota zvyšuje riziko kyslíkového deficitu a takzvaných mŕtvych zón. To predstavuje vážne ohrozenie pre ryby, bezstavovce aj ďalšie zložky morského života.
Vedci zároveň upozorňujú, že zmeny v severných moriach nemožno oddeliť od širšieho vývoja v Arktíde.
Podľa štúdie publikovanej v časopise Communications Earth & Environment sa Arktída za posledné desaťročia otepľuje približne štyrikrát rýchlejšie než globálny priemer. Tento trend mení rozšírenie druhov, narúša potravinové reťazce a zvyšuje tlak na organizmy prispôsobené chladným podmienkam.
Zmeny sa netýkajú len severu Európy. Otepľovanie svetového oceánu má dlhodobý charakter a jeho dôsledky sú citeľné aj v iných častiach planéty.
IPCC uvádza, že pri globálnom oteplení o 1,5 stupňa Celzia môže zaniknúť 70 až 90 percent tropických koralových útesov. Nejde teda o izolovaný problém jednej oblasti, ale o súčasť širšej klimatickej a ekologickej krízy.
