V bojnickej zoo uspali obľúbeného leva Aslana. Trpel zdravotnými problémami

Ochorenie, ktorým trpel, bolo závažné, nezvratné a najmä neliečiteľné. Spravodajskú agentúru o tom v piatok informovala hovorkyňa zoo, Andrea Klasová.

Aslana ešte 21. júla vyšetril zmluvný veterinár bratislavskej zoo, Andrej Barta, prítomný bol pri tom aj zmluvný veterinár bojnickej zoo Michal Belák. „Keďže Aslan kríval a chôdza mu spôsobovala čoraz väčšie problémy, absolvoval röntgenové vyšetrenie. Na výsledky testov sme čakali niekoľko dní a Aslan zostával v zázemí, aj keď na pár chvíľ sa ukázal návštevníkom aj vo vonkajšom výbehu,“ spomenula Klasová.

Zdravotný stav leva sa však rapídne zhoršoval. „Po dôkladnom posúdení výsledkov vyšetrení sme zhodnotili prognózu jeho zdravotného stavu. Mal rozsiahly nádor kosti v oblasti lopatky. Tento stav sa vzhľadom na druh zvieraťa nedá riešiť chirurgicky ani medikamentózne. Z toho dôvodu sme pristúpili k eutanázii,“ uviedol Belák.

Príbeh leva Aslana

Aslan sa narodil 1. januára 2011 v Zoo Neuwied v Nemecku. Do bojnickej zoo prišiel 1. júna 2013.

Po pol roku k nemu prišli samice Gina a Busettaba. Prvý odchov levov berberských, kde bol zakladateľ práve Aslan, sa v Bojniciach podaril v roku 2014, keď sa v decembri narodili dve mláďatá - Ramzes a Zara.

„Keďže táto nepríjemná správa prišla rýchlo a nečakane, je predčasné hovoriť o novom samcovi leva berberského v našej zoo. O ďalšom postupe rozhodne koordinátor pre chov, ktorý určí, či, kedy a odkiaľ príde nový lev,“ dodala Klasová.

Lev berberský vo voľnej prírode vyhynul

Charakteristickým znakom berberského leva bola jeho impozantná hriva, ktorá mohla byť tmavá a veľmi rozvinutá, často sa rozprestierala až na bruchu samca. Táto hriva dodávala levovi ešte väčšiu majestátnosť a urobila z neho ikonu, ktorá inšpirovala umelcov a sochárov po celom svete. Berberský lev sa stal modelom pre mnohé sochy a vyobrazenia, ktoré môžeme vidieť na verejných priestranstvách, ako sú napríklad tie na Trafalgarskom námestí v Londýne alebo na Štefánikovom námestí v Bratislave.

V histórii sa berberský lev stal predmetom obdivu aj v rímskych arénach, kde bol často používaný v gladiátorských hrách. Rímski cisári ako Július Cézar a jeho rival Pompeius využívali stovky týchto levov pre svoje predstavenia, čo viedlo k ich systematickému vyzabíjaniu. Tento trend pokračoval aj s príchodom arabskej kultúry, kde levy severnej Afriky boli považované za nepriateľov, ktorí ohrozovali stáda.

Lev berberský už vo voľnej prírode vyhynul. Posledný lev berberský v prírode zahynul v Maroku v roku 1942. Prežíva iba v zoologických záhradách.