V Brazílii objavili rozsiahle pole „vesmírneho“ skla. Vzniká jedinečným spôsobom

Tektity, známe aj ako empirity, sú prírodné sklá bohaté na oxid kremičitý. Vznikajú pri extrémne silnom náraze asteroidu alebo iného vesmírneho telesa do zemského povrchu. Energia dopadu roztaví horniny, ktoré sú následne vymrštené do atmosféry, kde rýchlo ochladnú a stuhnú do podoby sklovitých úlomkov. Ich farba býva najčastejšie zelená, hnedá alebo čierna a ich výskyt je vo svetovom meradle veľmi zriedkavý.

Nové pole tektitov bolo objavené v Brazílii a podrobne opísané vo vedeckom časopise Geology. Výskum viedol brazílsky geológ Álvaro Penteado Crósta z Inštitútu vied o Zemi Štátnej univerzity v Campinas (IG-UNICAMP). Na projekte spolupracovali vedci z Brazílie, Európy, Blízkeho východu aj Austrálie, čo podčiarkuje medzinárodný význam tohto objavu. Podľa vedcov ide o prelomový nález, ktorý zásadne rozširuje poznatky o histórii impaktov na území Južnej Ameriky.

Pred týmto objavom bolo na svete známych len päť hlavných tektitových polí. Nachádzajú sa v oblasti Australázie, ktorá zahŕňa Austráliu, Nový Zéland a Melanéziu, ďalej v strednej Európe, v oblasti Pobrežia Slonoviny, v Severnej Amerike a v Belize. Každé z týchto polí vzniklo v dôsledku mimoriadne silného impaktu, ktorý rozptýlil roztavený materiál na obrovskom území. Brazílske pole je tak v poradí šiestym potvrdeným veľkým náleziskom na planéte.

Samotné tektity boli najskôr identifikované v troch obciach v severnej časti štátu Minas Gerais – Taiobeiras, Curral de Dentro a São João do Paraíso. Pôvodne išlo o oblasť s dĺžkou približne 90 kilometrov. Po odovzdaní štúdie na recenzné konanie však pribudli ďalšie hlásenia nálezov zo štátu Bahia a neskôr aj z Piauí. Celkový známy rozsah výskytu tektitov v Brazílii sa tak rozšíril na viac než 900 kilometrov, čo z tohto poľa robí mimoriadne rozsiahlu oblasť.

Vedci po „vesmírnom“ skle ďalej pátrajú 

Podľa Álvara Penteada Cróstu je takéto rozšírenie úplne v súlade s pozorovaniami z iných častí sveta. Veľkosť tektitového poľa totiž priamo súvisí s energiou nárazu asteroidu. Čím silnejší bol dopad, tým väčšie množstvo roztaveného materiálu bolo vyvrhnuté a tým širšie územie mohlo byť pokryté sklovitými úlomkami. Rozsah viac než 900 kilometrov naznačuje, že išlo o veľmi silnú udalosť, hoci pravdepodobne menej intenzívnu než impakt, ktorý vytvoril obrovské australázijské pole rozprestierajúce sa na tisíckach kilometrov.

Brazílske tektity majú na prvý pohľad tmavú, takmer čiernu farbu a sú nepriehľadné. Pri silnom osvetlení sa však stávajú polopriehľadnými a získavajú sivasto-zelený odtieň. V porovnaní s európskymi moldavitmi, ktoré sú svetlejšie a jasne zelené a od stredoveku sa využívajú aj v šperkárstve, pôsobia brazílske exempláre menej nápadne. Ich povrch je navyše pokrytý drobnými jamkami. Ide o stopy po plynových bublinách, ktoré unikali počas prudkého ochladzovania roztaveného materiálu v atmosfére. Tento proces prebiehal veľmi rýchlo a pri extrémnych teplotách, ktoré sa pohybovali v tisícoch stupňov Celzia.

Laboratórne analýzy ukázali, že obsah oxidu kremičitého v brazílskych tektitoch sa pohybuje od 70,3 do 73,7 percenta. Oxidy sodíka a draslíka spolu predstavujú 5,86 až 8,01 percenta, čo je mierne vyšší podiel než pri tektitoch z iných regiónov sveta. Chemické zloženie je dôležitým vodítkom pri určovaní pôvodu materiálu a podmienok jeho vzniku. Vyšší obsah alkalických prvkov môže naznačovať špecifické vlastnosti hornín, ktoré boli pri náraze roztavené.

Zaujímavé je, že vedcom sa zatiaľ nepodarilo objaviť samotný kráter, ktorý by mal vzniknúť po dopade asteroidu v tejto oblasti. Podľa Cróstu však nejde o nič výnimočné. Zo šiestich hlavných tektitových polí na svete sa podarilo identifikovať kráter len v troch prípadoch. Krátery môžu byť časom prekryté sedimentmi, erodované alebo tektonicky porušené, čo ich identifikáciu výrazne komplikuje. Hľadanie zdrojového krátera tak zostáva jednou z hlavných výziev ďalšieho výskumu.

Vedci zatiaľ nedokážu presne určiť veľkosť vesmírneho telesa, ktoré zasiahlo Zem. Predpokladajú však, že nešlo o malé teleso. Objem roztavenej horniny a rozsiahla distribúcia úlomkov poukazujú na silnú impaktnú udalosť. Výskumný tím v súčasnosti pracuje na matematických modeloch, ktoré majú pomôcť odhadnúť energiu nárazu, rýchlosť vstupu telesa do atmosféry, uhol dopadu aj celkový objem roztaveného materiálu. Tieto modely sú kľúčové pre lepšie pochopenie dynamiky dávnych kozmických kolízií.

Objav otvára novú kapitolu v skúmaní histórie dopadov vesmírnych telies v Južnej Amerike. Na tomto kontinente je v súčasnosti známych len deväť veľkých impaktných štruktúr, pričom väčšina z nich sa nachádza práve v Brazílii. Nové zistenia zároveň naznačujú, že tektity môžu byť rozšírenejšie, než sa doteraz predpokladalo. V minulosti totiž mohli byť neraz zamieňané za obyčajné sklo alebo iné prírodné materiály.

Výskum tak poukazuje nielen na dramatickú minulosť našej planéty, keď bola Zem opakovane bombardovaná asteroidmi, ale aj na to, že mnohé stopy po týchto udalostiach ešte len čakajú na svoje odhalenie. Brazílske tektitové pole s dĺžkou presahujúcou 900 kilometrov sa zaradilo medzi najvýznamnejšie geologické objavy posledných rokov a môže zásadne prispieť k lepšiemu pochopeniu toho, ako impakty formovali povrch Zeme aj vývoj jej geologickej histórie.