V Česku prebieha seizmický roj: Čo hovoria seizmológovia?

Seizmológovia od nedele 8. februára 2026 zaznamenávajú slabšie zemetrasenia v známej oblasti na pomedzí obcí Kaceřov a Milhostov v okrese Sokolov, kde sa opäť prebudila seizmická aktivita typická pre túto vulkanicky aktívnu časť západných Čiech, informuje Geofyzikální útav AV ČR.

Doteraz najsilnejší otras, ktorý dosiahol magnitúdu 2,6 a odohral sa v nedeľu popoludní v hĺbke takmer 10 kilometrov pod zemským povrchom, pocítili mnohí obyvatelia priľahlých obcí ako citeľné chvenie či dunenie pripomínajúce prejazd ťažkej techniky.

Odborníci doteraz napočítali celkovo 10 otrasov s magnitúdou presahujúcou hranicu 2,0, čo svedčí o prebiehajúcom seizmickom roji, pri ktorom sa nahromadená energia v zlomových líniách neuvoľňuje jednorazovo, ale prostredníctvom série menších a stredne silných otrasov rozložených do dlhšieho časového obdobia.

Znepokojenie miestnych obyvateľov

Hoci magnitúda 2,6 nespôsobuje priame škody na statike budov, frekvencia otrasov vyvoláva u miestnych znepokojenie, no z vedeckého hľadiska ide o prirodzený prejav migrujúcich hlbinných plynov a tekutín, ktoré v tejto hĺbke znižujú trenie medzi horninovými blokmi.

Seizmické prístroje monitorujú oblasť v nepretržitom režime, pretože aktivita môže v nasledujúcich hodinách a dňoch buď pozvoľna utíchnuť, alebo vygradovať do silnejšej fázy, ktorá by mohla byť citeľná aj vo vzdialenejších mestách v rámci sokolovského a chebského regiónu.

Zemetrasenia v Česku

Zemetrasenia sú v Českej republike pomerne časté, hoci drvivú väčšinu z tisícok každoročných mikrootrasov dokážu zachytiť výhradne citlivé seizmické prístroje a pre bežného obyvateľa zostávajú úplne nepostrehnuteľné.

Najaktívnejšou oblasťou krajiny je jednoznačne Chebsko a Sokolovsko v západných Čechách, kde sa v pravidelných cykloch vyskytujú seizmické roje súvisiace s dozvukmi sopečnej činnosti a výstupom hlbinných plynov, pričom silnejšie otrasy s magnitúdou nad 4,0, schopné spôsobiť drobné trhliny v omietkach či pád predmetov z políc, sa tu objavujú zhruba raz za 10 až 30 rokov.

Okrem prírodných otrasov sú v Česku veľmi časté aj tzv. banské otrasy vyvolané ťažobnou činnosťou, ktoré sú typické najmä pre oblasť Ostravska a Karvinska, kde sa uvoľnené napätie v horninových masívoch prejavuje náhlymi rázmi v malých hĺbkach.

 Seizmicky zaujímavá je tiež oblasť severovýchodných Čiech v okolí Hronova, kde sa v minulosti vyskytli jedny z najsilnejších otrasov na českom území, pričom obyvatelia južnej Moravy či Prahy môžu občas pocítiť aj vzdialené dozvuky silných alpských zemetrasení z Rakúska či Talianska.

Napriek tejto čulosti pod zemským povrchom zostáva Česko z globálneho hľadiska bezpečnou zónou bez rizika ničivých katastrof, keďže maximálna sila očakávaných zemetrasení dosahuje hranicu magnituda 5,0, čo predstavuje hranicu, kedy dochádza k poškodeniu majetku, no nie k rozrušeniu statiky moderných budov.