FOTO: V ďalekom vesmíre sme prvýkrát spozorovali vzácny optický jav

Optický jav glória pozostáva z jedného alebo viacerých krúžkov, ktoré zobrazujú farby dúhy – zvonka červenú a fialovú vo vnútri. Tento svoj názov dostal jav podľa toho, že vyzerá ako svätožiara okolo hláv svätých na stredovekých maľbách.

Glória (z ang. glory) vzniká, keď je vzduch plný kvapiek dažďa či hmly a tieto kvapky následne rozptýli svetlo. Tento pomerne vzácny optický jav možno vidieť iba vtedy, keď sa človek pozerá na svoj tieň z výraznej výšky.

Ekvivalentom tohto javu je tzv. Brocknerov prízrak alebo vidmo, ktoré sa objavuje najčastejšie v horách, ak na pozorovateľa svieti slnko nízko nad obzorom a jeho tieň sa potom premietne na oblaky alebo hmlu pod ním. 

V diaľke sa tak objaví enormne zväčšený tieň, ktorý niekedy aj naháňa strach. Pozorovateľ pri pohľade na svoj zväčšený tieň s dúhovou svätožiarou okolo hlavy môže nadobudnúť dojem, že ide o akési mystické zjavenie. Aj kvôli tomuto dostal pomenovanie „prízrak“. V skutočnosti však nejde o nič iné, ako o vlastný odraz v hmle.

Je vo vesmíre voda?

Optické javy sa však dejú aj v ďalekom vesmíre. V roku 2014 si Európska vesmírna agentúra (ESA) všimla tento optický jav v oblakoch Venuše, no tentoraz sa glória objavila ďaleko za hranicami našej slnečnej sústavy.

Astronómovia ju pozorovali na planéte WASP-76b, ktorá je miliónkrát ďalej ako ktorákoľvek iná planéta v našej slnečnej sústave. Glória bola jasná a veľkolepá. 

V atmosfére WASP-76b teda musí byť niečo podobné vode, na základe čoho tento jav vznikol. Na planéte už bolo identifikovaných takmer 20 typov atómov, iónov a molekúl. Jeden z nich alebo niečo, čo sa ešte doteraz nenašlo, môže vyvolať glóriu. 

Odborníci zdôrazňujú, že ak sa tento optický jav na tejto vzdialenej planéte objavil, nemusí to nutne znamenať, že sa na nej nachádza voda. Môže to byť iná podobná, dokonale sférická a vysoko reflexná látka, ktorú ešte nepoznáme, dodávajú na záver.