V jednej časti Slovenska máme extrémne sucho. Zrážok nebude dosť

Výrazné až extrémne sucho aktuálne zasahuje predovšetkým Žilinský a Trenčiansky kraj. Práve tu je dlhodobo evidovaný výrazný deficit zrážok, ktorý sa postupne prehlbuje. Okrem týchto regiónov sa začínajú prejavovať známky sucha aj na krajnom východe Slovenska, v oblasti Malých Karpát a v pohoriach na rozhraní stredného a západného Slovenska. Ide o oblasti, kde sa zrážky v posledných týždňoch vyskytovali len veľmi sporadicky.

Situácia je kritická najmä v povrchovej vrstve pôdy. Na západnom a severozápadnom Slovensku sa miestami vyskytuje výrazné až extrémne sucho, čo už môže mať vplyv na vegetáciu. Mierne sucho sa vyskytuje aj na východnom Slovensku, kde sa však zatiaľ neprejavuje v takom rozsahu ako na západe krajiny. Relatívne nasýtenie pôdy je najnižšie na Podunajskej nížine a na Záhorí, kde dosahuje len 40 až 50 percent.

Ešte nepriaznivejšia situácia je v hlbších vrstvách pôdy. Práve tam sa ukazuje dlhodobý nedostatok zrážok najvýraznejšie. Najnižšie hodnoty nasýtenia, iba na úrovni 10 až 20 percent, sú zaznamenané v okolí Bratislavy. V tejto oblasti je zároveň evidovaný aj najväčší deficit pôdnej vlahy, ktorý dosahuje hodnoty od –40 do –60 milimetrov. Podobne nepriaznivá situácia je aj v širšom okolí Pezinka.

Na západnom Slovensku a miestami aj na krajnom východe dosahuje deficit pôdnej vlahy hodnoty od –20 do –40 milimetrov. Naopak, výnimkou sú niektoré oblasti stredného a severovýchodného Slovenska, kde sa ešte stále udržiava nadbytok vlahy. Najvýraznejší je na Novohrade a Spiši, kde je zaznamenaný nadbytok zrážok v rozsahu +40 až +60 milimetrov. Ide však o lokálne výnimky, ktoré celkový nepriaznivý obraz sucha na Slovensku výrazne nezmierňujú.

Zrážok bude málo

Z pohľadu intenzity sucha, vyjadrenej ako odchýlka od dlhodobého normálu z rokov 1961 až 2015, je situácia najhoršia opäť v Žilinskom a Trenčianskom kraji. Práve tu sa sucho pohybuje na úrovni výrazného až extrémneho sucha. Začínajúce sucho sa objavuje aj na krajnom východe Slovenska, v oblasti Malých Karpát a v pohoriach medzi západným a stredným Slovenskom. V povrchovej vrstve pôdy pretrváva výrazné až extrémne sucho najmä na severozápade a západe krajiny, kým na východe ide prevažne o mierne sucho.

V hlbších pôdnych vrstvách je situácia ešte vážnejšia. Výrazné až výnimočné sucho sa nachádza v Žilinskom a Trenčianskom kraji, čo poukazuje na dlhodobý deficit vlahy, ktorý sa nedá vyriešiť jednou či dvoma daždivými epizódami. Na krajnom východe Slovenska je sucho v hlbších vrstvách zatiaľ nanajvýš mierne, no pri pokračujúcom suchom počasí sa môže rýchlo zhoršovať.

Vývoj sucha výrazne ovplyvnilo aj počasie v uplynulom týždni. Najviac zrážok spadlo v oblasti Pohronia, Starohorských vrchov, na Gemeri a Podpoľaní, kde sa týždenné úhrny pohybovali väčšinou v rozmedzí od 15 do 30 milimetrov. Naopak, najmenej zrážok zaznamenali oblasti Zamaguria a Oravy, kde lokálne za celý týždeň nespadol ani jeden milimeter zrážok. Práve tieto regióny tak čelia výraznému prehĺbeniu sucha.

Počas začiatku týždňa prevládalo pomerne chladné počasie. Najnižšie teploty klesli na krajnom severovýchode a východe Slovenska až k –21 °C. Takéto nízke teploty síce spomaľujú výpar, no zároveň pri absencii snehu neprispievajú k dopĺňaniu pôdnej vlahy. Ku koncu týždňa sa výrazne oteplilo a najvyššie teploty sa na Ponitrí dostali takmer na +9 °C, čo už podporilo vysušovanie povrchovej vrstvy pôdy.

Výhľad do nasledujúcich dní nenaznačuje výrazné zlepšenie situácie. Úhrny zrážok nebudú postačovať na výraznejšie doplnenie pôdnej vlahy, najmä v západnej polovici Slovenska. Sucho sa tak môže v najbližšom období ešte viac prehĺbiť, čo môže mať negatívne dopady nielen na poľnohospodárstvo, ale aj na zásoby podzemných vôd a vegetáciu. Situáciu bude potrebné pozorne sledovať, najmä ak sa suché počasie udrží aj v nasledujúcich týždňoch.