V Národnom parku Veľká Fatra vypukol v nedeľu popoludní lesný požiar, ktorý si vyžiadal zásah viacerých hasičských jednotiek. Oheň zasiahol územie s najvyšším stupňom ochrany a jeho likvidácia bola náročná aj pre neprístupný terén.
Požiar lesa bol ohlásený v nedeľu 19. apríla 2026 o 15:54 hod. v katastri obce Ľubochňa v okrese Ružomberok. Incident sa odohral na území Národného parku Veľká Fatra, ktorý patrí medzi najcennejšie prírodné lokality na Slovensku. Po prijatí hlásenia boli na miesto okamžite vyslané profesionálne hasičské jednotky spolu s dobrovoľníkmi z okolitých obcí.
Prieskum na mieste udalosti ukázal, že požiar zasiahol lesný porast nachádzajúci sa na skalnatom svahu v piatom stupni ochrany. Ide o najprísnejší stupeň ochrany prírody, kde je akákoľvek ľudská činnosť výrazne obmedzená a zásahy sú možné len v nevyhnutných prípadoch. Požiar sa šíril kombinovane — niektoré časti horeli otvoreným plameňom, iné miesta tleli a zasiahnuté porasty intenzívne dymili. Takýto charakter požiaru zvyšuje jeho nebezpečnosť, pretože tlejúce miesta môžu spôsobiť opätovné rozhorenie aj po zdanlivom uhasení plameňov.
Pre lepšiu koordináciu zásahu bolo požiarisko rozdelené na tri samostatné zásahové úseky. Tento postup umožnil hasičom efektívnejšie riadiť jednotlivé časti zásahu a zabezpečiť rýchlejšie obmedzenie šírenia ohňa. Náročnosť situácie zvyšoval aj samotný terén — skalnaté úseky a ťažko dostupné lokality komplikovali pohyb hasičov aj dopravu potrebnej techniky.
Jedným z kľúčových faktorov pri hasení bola dostupnosť vody. Dopĺňanie vody bolo zabezpečené z rieky Ľubochnianka, ktorá preteká v blízkosti požiariska. Hasiči využili dve plávajúce čerpadlá, ktoré umožnili kontinuálny odber vody a jej dopravu na miesto zásahu. Vďaka tomuto riešeniu mohli zasahujúce jednotky nepretržite zasahovať a zabraňovať ďalšiemu šíreniu plameňov do okolitých lesných porastov.
Moderné technológie zohrali pri zásahu významnú úlohu. Na miesto bol privolaný dron z Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Liptovskom Mikuláši. Tento dron bol vybavený termokamerou, ktorá umožnila monitorovať požiarisko z výšky počas celého zásahu. Pomocou termovízneho snímania mohli hasiči identifikovať skryté ohniská, ktoré by inak mohli zostať nepovšimnuté, a následne na ne zamerať svoje zásahy.
Požiar sa podarilo lokalizovať krátko po 17:35 hod., teda približne hodinu a štyridsať minút od jeho ohlásenia. Lokalizácia požiaru znamená, že jeho ďalšie šírenie bolo zastavené a oheň bol pod kontrolou zasahujúcich jednotiek. Aj po lokalizácii však hasiči pokračovali v dohasovacích prácach, aby eliminovali všetky zvyšné ohniská a minimalizovali riziko opätovného vzniku požiaru.
Na zásahu sa podieľali príslušníci Hasičského a záchranného zboru z Hasičskej stanice v Ružomberku a z Hasičskej stanice v Liptovskom Mikuláši. Okrem profesionálnych hasičov sa do zásahu zapojili aj členovia dobrovoľných hasičských zborov z obcí Ľubochňa, Likavka, Stankovany, Stankovany – časť Rojkov, Hubová a Švošov. Spolupráca profesionálnych a dobrovoľných hasičov je pri takýchto udalostiach kľúčová, najmä v prípade rozsiahlych požiarov v lesnom prostredí, kde je potrebná rýchla reakcia väčšieho počtu zasahujúcich osôb.
Na miesto udalosti bol privolaný aj zisťovateľ príčin vzniku požiarov, ktorý začal dokumentovať situáciu a zisťovať okolnosti vzniku požiaru. Presná príčina požiaru zatiaľ nie je známa a jej určenie si vyžaduje podrobné vyšetrovanie. V podobných prípadoch môže byť príčinou napríklad nedbanlivosť človeka, technická porucha alebo prírodné faktory, pričom výsledky vyšetrovania budú známe až po ukončení všetkých potrebných úkonov.
Následkom požiaru vznikla Lesom Slovenskej republiky priama materiálna škoda, ktorá bola predbežne vyčíslená na sumu približne 4000 eur. Hoci ide o relatívne nízku finančnú škodu v porovnaní s rozsiahlejšími požiarmi, ekologické následky môžu byť výraznejšie. Lesy v piatom stupni ochrany majú mimoriadny význam pre zachovanie biodiverzity, a preto môže byť obnova poškodeného územia zdĺhavá.
Lesné požiare predstavujú v jarnom období zvýšené riziko najmä v dôsledku suchšieho počasia a postupného nárastu teplôt. Po zime býva lesná vegetácia často vysušená a náchylná na vzplanutie, čo môže viesť k rýchlemu šíreniu ohňa aj na relatívne malom území. Zároveň sa v tomto období zvyšuje pohyb turistov v horských oblastiach, čo môže nepriamo zvyšovať pravdepodobnosť vzniku požiarov v dôsledku ľudskej činnosti.
Národný park Veľká Fatra patrí medzi významné prírodné oblasti Slovenska a je vyhľadávaným cieľom turistov aj milovníkov prírody. Rozsiahle lesné porasty, skalnaté svahy a bohatá fauna a flóra robia z tejto lokality jednu z najhodnotnejších prírodných rezervácií v krajine. Požiare v takýchto oblastiach preto predstavujú nielen materiálnu, ale aj ekologickú hrozbu, keďže poškodzujú biotopy mnohých rastlinných a živočíšnych druhov.
Zásah hasičov v Národnom parku Veľká Fatra ukázal, aká dôležitá je pripravenosť záchranných zložiek a spolupráca medzi profesionálnymi a dobrovoľnými jednotkami. Včasná reakcia, využitie moderných technológií a dostupnosť vodného zdroja zohrali rozhodujúcu úlohu pri rýchlej lokalizácii požiaru a minimalizovaní jeho následkov. Aj napriek relatívne malej finančnej škode zostáva dôležité zdôrazniť potrebu prevencie a zodpovedného správania v prírode, aby sa podobným udalostiam v budúcnosti predišlo.