V nedeľu Mesiac dosiahne perigeum, obľúbený supermesiac však nečakajte
V nedeľu sa Mesiac na svojej eliptickej dráhe priblíži k Zemi na vzdialenosť približne 369 000 kilometrov.
V nedeľu sa Mesiac na svojej eliptickej dráhe priblíži k Zemi na vzdialenosť približne 369 000 kilometrov. Keďže sa však v tomto čase bude nachádzať vo fáze blízkej novu a nie v splne, tento astronomický úkaz nebudeme môcť sledovať ako žiarivý supermesiac.
Keď hovoríme o perigeu Mesiaca, hovoríme o fascinujúcom astronomickom jave, ktorý vyplýva zo skutočnosti, že obežná dráha Mesiaca okolo našej planéty nie je dokonalý kruh, ale má tvar elipsy.
Tento eliptický tvar spôsobuje, že vzdialenosť medzi Zemou a jej jediným prirodzeným satelitom sa neustále mení, pričom najvzdialenejší bod sa nazýva apogeum a ten najbližší, ktorý nastane práve zajtra 17. mája 2026, sa označuje ako perigeum.
Mesiac blízko, no stále v tme
Počas tohto konkrétneho perigea sa Mesiac priblíži k Zemi na vzdialenosť približne 369 000 kilometrov, čo je o niečo menej ako jeho priemerná vzdialenosť, ktorá predstavuje zhruba 384 400 kilometrov, pričom v najvzdialenejšom bode môže táto hodnota narásť až na približne 405 000 kilometrov.
Vďaka tomuto priblíženiu dochádza k optickému javu, kedy sa Mesiac na oblohe môže zdať o niečo väčší a jeho svietivosť môže byť o niečo vyššia než v dňoch, keď je od nás najďalej.
Tento rozdiel v zdanlivej veľkosti však ľudské oko často nedokáže len tak voľne postrehnúť, pokiaľ nemá priame porovnanie, no fotografovia a astronómovia ho pomocou techniky dokážu jasne zaznamenať.
Prečo teraz nejde o supermesiac?
Mnohí ľudia si tento úkaz automaticky spájajú s pojmom supermesiac, avšak aby sme mohli hovoriť o skutočnom supermesiaci, musia sa preťať dve astronomické udalosti naraz, a to poloha Mesiaca v perigeu a súčasne fáza splnu.
Keďže zajtra sa Mesiac nachádza v období, ktoré má oveľa bližšie k novu, zostane pred našimi očami z veľkej časti skrytý v tme a neponúkne nám ten známy pohľad na obrovský žiariaci disk.
Aj napriek tomu, že tento úkaz neuvidíme v plnej kráse, perigeum má reálny fyzikálny dopad na našu planétu, pretože gravitačná sila Mesiaca je v tomto bode najsilnejšia, čo sa pravidelne prejavuje o niečo výraznejším prílivom a odlivom v svetových oceánoch, známym ako perigeový príliv.
Pre vedcov a nadšencov astronómie je tak každé perigeum pripomienkou dynamického tanca telies v našej slnečnej sústave, ktorý môžeme presne vypočítať a sledovať pomocou moderných astronomických aplikácií.
