V noci sa na východe Slovenska výrazne oteplilo. Zrejme za to mohol fénový efekt. Viete o čo ide?

Zamračené, hmlisto a dážď, resp. dážď so snehom, od výšky cca 1200 m, na severe aj nižšie, sneženie. Od západu postupne ustávanie zrážok a nad ránom lokálne aj zmenšovanie oblačnosti. 

Nočné teploty klesnú na +3 °C až -2 °C. Na Podunajskej nížine a Dolnom Zemplíne okolo +5 °C. Takto približne by sme mohli zhrnúť predpoveď počasia na noc z piatka na sobotu 10. decembra. 

Lenže na východe, kde nič nie je, sa podľa všetkého vyskytol jeden zo známych meteorologických javov. Fénový efekt.

Výrazné oteplenie na východe

Teplota sa v piatok večer okolo 20. hodiny na väčšine územia pohybovala v rozmedzí od -2 °C na severe do +5 °C na juhu západného a východného Slovenska - dalo by sa povedať, že presne podľa predpovede. 

V obci Orechová v Sobraneckom okrese bolo v rovnaký čas +5,9 °C. Kým v priebehu hodiny sa teplota na ostatnom území výraznejšie nezmenila, v spomínanej obci o 21. hodine teplomer ukazoval už +8,1 °C.

Teplota pritom stúpala aj ďalej. Po sobotňajšej 1. hodine v noci tamojšia stanica udávala +8,8 °C. 

K podobnej situácii pritom došlo aj v ďalších obciach na východe - a to v Kamenici nad Cirochou a vo Vysokej nad Uhom. V spomínanej Kamenici v okrese Humenné, namerali o 20. hodine teplotu +3,7 °C. O tri hodiny neskôr (23. hodine) to bolo už 8,2 °C. 

Za tri hodiny tak teplota stúpla až o 4,5 °C. Čo to spôsobilo?

Nebol to fénový efekt

AKTUALIZÁCIA 10.12.2022, 11:10 h: Po preskúmaní ďalších dostupných informácií môžeme povedať, že v prípade náhleho nočného oteplenia na východe Slovenska, nešlo o fénový efekt. Neboli totiž splnené podmienky, ktoré sa pri tomto jave vyskytujú.  Ide predovšetkým o zvýšenú teplotu na malom území, pokles vlhkosti, zmenšenie oblačnosti či zosilnenie vetra.

V tomto prípade išlo o tzv. advekčné oteplenie, keďže cez naše územie prechádzal teplý front. Vo vyšších vrstvách ovzdušia k nám pritiekol teplejší vzduch. Aj preto mali stanice na východe vyššiu teplotu s narastajúcou nadmorskou výškou. 

Čo je to fénový efekt?

Aj keď v predmetnom prípade nešlo o známy meteorologický jav, predsa len neuškodí si o ňom povedať viac. Pretože aj keď sa s týmto javom stretávame aj v našich končinách, predsa len je pre mnohých zahalených rúškom tajomstva.

Jav má v názve "fénový", keďže celý proces pripomína fén. Príroda vytvorí zo studeného vzduchu teplý, v priebehu veľmi krátkej doby.

Každá vzduchová masa má svoju určitú hodnotu nasýtenia vodnou parou. Často sa stretávame s pojmom vlhkosť vzduchu. Tento pojem uvádza množstvo vodnej pary v gramoch v 1 m³ vzduchu. Meteorologicky je však najvýznamnejšia relatívna vlhkosť vzduchu, ktorá sa dá vypočítať ako absolútna vlhkosť vzduchu vydelená vlhkosťou nasýtených vodných pár (teda maximálnym množstvom vodných pár) pri rovnakej teplote v rovnakom objeme. Relatívna vlhkosť vzduchu sa udáva v %.

Pri vlhkom prúdení, ako tomu je aj v tieto dni, je relatívna vlhkosť vzduchu vysoká. Zároveň je tento vzduch aj teplý. Na náveternej strane hôr táto masa začína narážať na prekážky v podobe kopcovitých terénov a je prinútená stúpať. Vzduch sa ochladzuje o 1°C na 100 metrov až kým dosiahne nasýtenie a kondenzuje.

Vtedy vzniká oblačnosť a zároveň aj zrážky. Nasýtený vzduch sa pri stúpaní ochladzuje o 0,6°C na 100 metrov. Po dosiahnutí vrchola má vzduch určitú teplotu a veľmi nízku vlhkosť. V tomto momente začína na záveternej strane klesať a otepľuje sa o 1°C na 100 metrov. Na záveternej strane vtedy môžeme pozorovať bezoblačné a slnečné počasie.

Tento jav nastáva keď relatívne vlhký vzduch narazí na prekážku a musí stúpať do určitej výšky. Pozorovať sa tak dá výlučne v okolí pohorí v závislosti od smeru vetra.