V ramene Dunaja nasimulujú záplavu. Potrvá viac ako mesiac

Jarná simulovaná záplava v ramennej sústave Dunaja sa začne v utorok 21. apríla a potrvá celkovo 34 dní, teda až do 25. mája. Počas tohto obdobia bude voda postupne vpúšťaná do ramien tak, aby napodobnila prirodzené jarné rozvodnenie rieky, ktoré sa v minulosti vyskytovalo pravidelne. Maximálny prietok na úrovni 60 kubických metrov za sekundu bude udržiavaný počas 31 dní, následne sa začne postupne znižovať, aby sa vodná hladina v ramenách opäť vrátila na bežnú úroveň.

O pripravovanej záplave informoval štátny podnik Vodohospodárska výstavba (VV), ktorý zabezpečuje jej realizáciu, správu následne spracoval portál teraz.sk. Podľa vodohospodárov nejde len o technický zásah do vodného režimu, ale o významné ekologické opatrenie, ktoré má zásadný význam pre obnovu prirodzeného fungovania vodných a lesných ekosystémov. Pravidelné záplavy boli v minulosti prirodzenou súčasťou života v dunajskej oblasti a výrazne ovplyvňovali podobu miestnej krajiny.

Vodohospodári vysvetlili, že cieľom simulovanej záplavy je obnova prirodzeného vodného režimu v oblasti, podpora biodiverzity a zlepšenie podmienok pre prirodzené záplavy, ktoré sú nevyhnutné pre zdravé fungovanie lužných lesov a vodných biotopov. Lužné lesy patria medzi najcennejšie ekosystémy v strednej Európe a sú domovom množstva vzácnych rastlinných a živočíšnych druhov. Bez pravidelného zaplavovania by tieto biotopy postupne degradovali a strácali svoju ekologickú hodnotu.

Simulované záplavy majú zároveň pomáhať obnovovať prirodzené procesy, ktoré v tejto oblasti fungovali ešte pred výstavbou vodného diela Gabčíkovo. Pred jeho vznikom bol Dunaj dynamickou riekou s množstvom ramien, ktoré sa pravidelne zaplavovali počas jarného topenia snehu alebo pri zvýšených zrážkach. Po vybudovaní vodného diela sa prirodzený režim rieky výrazne zmenil, a preto je dnes potrebné tieto procesy aspoň čiastočne nahrádzať riadenými zásahmi.

Záplavu nasimulujú v spolupráci viaceré inštitúcie

Vnútrozemská delta Dunaja je pozostatkom rozsiahlej ramennej sústavy, ktorá sa na území Slovenska nachádza medzi hlavným tokom rieky Dunaj a umelým prívodným kanálom vedúcim do vodného diela Gabčíkovo. Táto oblasť patrí medzi najvýznamnejšie mokraďové územia v Európe a je známa svojou vysokou biologickou rozmanitosťou. Nachádza sa tu množstvo druhov vtákov, rýb, obojživelníkov aj rastlín, ktoré sú viazané na pravidelné kolísanie hladiny vody.

Realizácia záplavy prebieha na základe dohody viacerých odborných a ochranárskych organizácií. Podieľajú sa na nej Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Bratislavské regionálne ochranárske združenie, Výskumný ústav vodného hospodárstva, Slovenský rybársky zväz, Západoslovenská vodárenská spoločnosť, Lesy Slovenskej republiky, Slovenský vodohospodársky podnik a štátny podnik Vodohospodárska výstavba. Spoločným cieľom všetkých týchto inštitúcií je zabezpečiť, aby záplava prebehla bezpečne a zároveň priniesla očakávané ekologické prínosy.

Simulovaná záplava sa realizuje v súlade s Dočasným manipulačným poriadkom pre sústavu vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros. Tento dokument určuje pravidlá manipulácie s vodou v sústave vodných diel tak, aby boli dodržané bezpečnostné podmienky a zároveň sa zohľadňovali ekologické potreby územia. Riadenie prietokov a hladiny vody je preto presne naplánované a monitorované počas celého trvania záplavy.

Význam simulovaných záplav spočíva aj v tom, že napomáhajú regenerácii lužných lesov, ktoré sú závislé od pravidelného zaplavovania. Voda prináša do týchto oblastí živiny, ktoré podporujú rast rastlín a zlepšujú kvalitu pôdy. Zároveň vytvára vhodné podmienky pre rozmnožovanie rýb a obojživelníkov, ktoré využívajú zaplavené územia ako bezpečné miesto pre kladenie vajíčok. Pravidelné záplavy tak pomáhajú udržiavať prirodzenú rovnováhu medzi jednotlivými druhmi.

Dôležitým aspektom je aj ochrana pred vysychaním niektorých častí ramennej sústavy, ku ktorému by mohlo dochádzať v dôsledku dlhodobých zmien vodného režimu. V posledných rokoch sa čoraz viac prejavujú dopady klimatickej zmeny, ktoré sa okrem iného prejavujú aj zmenami v rozložení zrážok a obdobiach sucha. Simulované záplavy tak predstavujú spôsob, ako udržať dostatočné množstvo vody v krajine a podporiť jej prirodzenú schopnosť zadržiavať vodu.

Vodohospodári zároveň upozorňujú, že počas realizácie záplavy budú jednotlivé kroky starostlivo sledované a vyhodnocované. Monitorovanie bude zahŕňať nielen kontrolu vodných hladín a prietokov, ale aj sledovanie vplyvov na miestne biotopy a druhy. Takéto údaje sú dôležité pre ďalšie plánovanie podobných opatrení v budúcnosti a umožňujú lepšie pochopiť, ako reagujú jednotlivé ekosystémy na riadené zaplavovanie.

Simulované záplavy sa v oblasti dunajských ramien realizujú pravidelne a postupne sa ukazuje ich význam pre udržanie ekologickej stability. Ide o dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje spoluprácu odborníkov z viacerých oblastí vrátane hydrológie, ekológie a ochrany prírody. Každá realizovaná záplava prináša nové poznatky o fungovaní tohto jedinečného ekosystému a pomáha nastavovať efektívnejšie opatrenia do budúcnosti.

Z pohľadu ochrany prírody ide o zásadný krok smerujúci k zachovaniu prírodného dedičstva dunajských lužných lesov. Tieto oblasti majú nielen ekologický, ale aj rekreačný a krajinotvorný význam. Simulované záplavy preto predstavujú dôležitý nástroj na zachovanie ich prirodzenej podoby aj pre budúce generácie, ktoré budú môcť využívať výhody zdravého a stabilného prírodného prostredia.