V rybách z dovozu môže byť vzácna chemikália

Ryby a morské plody sú dlhodobo považované za zdravú súčasť jedálnička. Najnovšie vedecké zistenia však upozorňujú na menej viditeľné riziko: v rybách z medzinárodného obchodu sa môžu nachádzať takzvané „večné chemikálie“, ktoré sa do tela dostávajú potravovým reťazcom a prakticky sa v ňom nerozkladajú.

„Večné chemikálie“ v globálnom obchode

Ide o látky zo skupiny per- a polyfluóroalkylových zlúčenín (PFAS), ktoré sa využívajú v mnohých odvetviach priemyslu – od nepriľnavých povrchov kuchynského riadu, cez obaly potravín až po hasiace peny.

Ich spoločnou vlastnosťou je mimoriadna chemická stabilita. Práve preto sú v životnom prostredí veľmi ťažko odbúrateľné a získali prezývku „večné chemikálie“.

Tieto zlúčeniny boli v minulosti spájané s viacerými vážnymi zdravotnými problémami, vrátane niektorých typov rakoviny, porúch pečene či hormonálnej rovnováhy.

Z morí na taniere spotrebiteľov

Výskum publikovaný v prestížnom vedeckom časopise Science ukazuje, že medzinárodný obchod s rybami funguje ako globálny distribučný systém PFAS. Chemikálie sa do oceánov dostávajú z priemyselných zdrojov, odkiaľ sú absorbované drobnými organizmami, ako sú riasy a planktón. Keď ich skonzumujú malé ryby, PFAS sa ukladajú v ich tkanivách.

Proces pokračuje ďalej potravovým reťazcom: väčšie ryby požierajú menšie a koncentrácia chemikálií sa pri každom stupni zvyšuje. Práve veľké druhy rýb sú pritom najčastejšie lovené a vyvážané na medzinárodné trhy.

Modelovanie pohybu chemikálií

Medzinárodný vedecký tím vedený výskumníkmi z Juhočínskej univerzity vedy a techniky vytvoril počítačový model zahŕňajúci 212 druhov rýb. Model následne overili laboratórnymi testami vzoriek z rôznych krajín a porovnali ich s údajmi o globálnom obchode s morskými plodmi.

Výsledok bol jednoznačný: ryby fungujú ako „dopravný pás“, ktorý presúva PFAS zo znečistených oblastí do regiónov vzdialených tisíce kilometrov. To znamená, že aj krajiny s relatívne čistými vodami môžu byť vystavené vysokým dávkam týchto látok prostredníctvom dovážaných rýb.

Ako príklad vedci uvádzajú Taliansko. Hoci len približne 11 percent tam konzumovaných rýb pochádza zo Švédska, práve tieto dovozy predstavujú až 35 percent celkovej expozície talianskej populácie PFAS.

Potreba globálnych riešení

Autori štúdie zdôrazňujú, že pri probléme takéhoto rozsahu nestačia lokálne opatrenia. Nevyhnutná je medzinárodná spolupráca, jednotné pravidlá pre obchod s rybami a prísnejšia kontrola najmä dlhoreťazcových PFAS.

Pozitívnym príkladom je postupné vyradenie kyseliny perfluórooktánsulfónovej z používania. Od roku 2009 sa vďaka týmto opatreniam podarilo znížiť zdravotné riziká spojené s touto chemikáliou v morských rybách o približne 72 percent.

Čo to znamená pre spotrebiteľa

Pre bežného konzumenta to neznamená nutnosť úplne sa vzdať rýb, ale skôr potrebu informovanosti. Pôvod rýb, diverzifikácia zdrojov potravy a tlak na prísnejšie regulácie môžu významne prispieť k zníženiu rizík.

Zodpovedné rozhodnutia na úrovni štátov aj spotrebiteľov budú kľúčové, aby sa „večné chemikálie“ nestali trvalou súčasťou nášho jedálnička.