V Stredozemnom mori hrozí ekologická katastrofa. Dôvodom je zničený ruský tanker

Všetko sa začalo začiatkom marca, keď bol ruský ropný a plynový tanker Arctic Metagaz zaznamenaný vo vodách východne od ostrovného štátu Malta. Do večerných hodín 2. marca bola jeho poloha známa a sledovateľná, no krátko nato sa lodný sledovací systém náhle odmlčal. Táto skutočnosť okamžite vyvolala podozrenie, že sa na mori odohral incident, ktorý ohrozil bezpečnosť plavidla. Neskoršie informácie potvrdili, že tanker utrpel rozsiahle poškodenie, pričom jeho posádka už na palube nie je.

Podľa vyjadrení ruského ministerstva dopravy bol tanker pravdepodobne napadnutý ukrajinskými bezpilotnými lietadlami, ktoré mali byť vypustené z líbyjského pobrežia. Zverejnené zábery ukázali, že plavidlo zachvátil požiar a na jeho trupe vznikla veľká trhlina, cez ktorú môže dochádzať k úniku nebezpečných látok. V čase incidentu sa na palube nachádzalo približne 30 členov posádky, ktorí boli následne evakuovaní. Loď však zostala bez kontroly a začala sa nekontrolovane pohybovať po mori, čo výrazne zvyšuje riziko ekologickej havárie.

Talianske úrady tento týždeň oznámili, že poškodený tanker bez posádky sa postupne presúva smerom k líbyjskému pobrežiu, čo vyvoláva veľké obavy. Podľa informácií ruskej diplomacie sa na palube nachádza približne 450 ton ťažkého paliva a 250 ton nafty, pričom loď zároveň preváža aj značné množstvá plynu. V dôsledku poškodenia plavidla boli zaznamenané výbuchy na palube, viditeľné požiare a únik plynu. Kombinácia týchto faktorov robí zo situácie vysoko rizikový scenár, ktorý môže mať katastrofálne následky pre morské ekosystémy.

Environmentálni experti upozorňujú, že čas zohráva kľúčovú úlohu. Podľa predstaviteľky environmentálnej organizácie Greenpeace Natálie Gozak je absolútne nevyhnutné dostať plavidlo pod kontrolu čo najskôr. Najbezpečnejším riešením by podľa nej bolo vyčerpanie nebezpečných látok z tankera a jeho následné riadené potopenie. Takýto postup by minimalizoval riziko nekontrolovaného úniku paliva do mora. Zároveň však upozornila, že ide o veľmi nebezpečnú operáciu, pretože na palube sa nachádzajú obrovské množstvá plynu, odhadované na viac ako 60 000 ton, ktoré môžu v prípade výbuchu spôsobiť rozsiahlu katastrofu.

Na situáciu zareagovali aj svetoví lídri

Podľa odborníkov problém presahuje rámec jedného incidentu a súvisí so širším fenoménom takzvanej „tieňovej flotily“ Ruska. Ide o sieť lodí, ktoré sa využívajú na prepravu ropy a plynu mimo oficiálnych sankčných mechanizmov.

Tieto plavidlá bývajú často staré, technicky zanedbané a nepoistené, čo výrazne zvyšuje pravdepodobnosť nehôd. Navyše sa pri nich neraz vypínajú sledovacie systémy, aby sa vyhli kontrole. Podľa environmentálnych organizácií práve tieto praktiky prispievajú k častým menším únikom ropných látok do morí počas prekládky nákladu priamo na otvorenom mori.

Riziko ekologickej katastrofy vyvolalo aj reakciu európskych lídrov. V liste adresovanom predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej zo dňa 18. marca upozornili predstavitelia Malty, Talianska, Španielska, Grécka a Cypru na vážne riziko rozsiahlej environmentálnej havárie v európskych vodách.

Zároveň vyzvali na aktiváciu mechanizmu civilnej ochrany Európskej únie, ktorý umožňuje koordinovanú reakciu viacerých štátov v prípade mimoriadnych udalostí. Takýto krok by umožnil nasadiť špecializované tímy a techniku na zvládnutie havárie ešte predtým, než dôjde k rozsiahlemu úniku paliva.

Enviromentálne aj geopolitické dôsledky

Medzitým sa začali objavovať prvé kroky smerujúce k riešeniu situácie. Líbyjská národná ropná spoločnosť oznámila, že bude spolupracovať s talianskou energetickou skupinou Eni na odtiahnutí poškodeného tankera do bezpečného prístavu. Podľa dostupných informácií má byť loď presunutá do jedného z líbyjských prístavov po koordinácii s príslušnými úradmi. Taliansky úrad civilnej ochrany však upozornil, že ide o mimoriadne zložitú operáciu, najmä pre rozsiahle poškodenie trupu plavidla, ktoré komplikuje jeho stabilitu a manipuláciu.

Incident však nemá iba environmentálne, ale aj geopolitické dôsledky. Odborníci na medzinárodné právo upozorňujú, že ak sa potvrdí, že tanker bol skutočne cieľom útoku bezpilotných lietadiel, mohlo by to ovplyvniť výklad vojnového práva na mori. Podľa výskumného profesora Alexandra Lotta z Nórskeho centra pre právo mora by takýto krok mohol znamenať posun v chápaní lodí prepravujúcich ropu a plyn ako legitímnych vojenských cieľov. Zatiaľ však Ukrajina oficiálne nepotvrdila svoju účasť na incidente, a preto zostávajú tieto úvahy v rovine špekulácií.

Napätie v oblasti sa navyše zvyšuje aj v dôsledku vyjadrení ruských predstaviteľov, podľa ktorých by Rusko mohlo začať vysielať ozbrojené námorné hliadky na ochranu svojich obchodných lodí. Objavili sa dokonca úvahy o tom, že niektoré obchodné lode by mohli byť vybavené zbraňami. Takýto vývoj by mohol ešte viac komplikovať situáciu, pretože ozbrojené plavidlá by sa mohli automaticky považovať za legitímne vojenské ciele.

Podobných incidentov môže byť viac

Konflikt na Ukrajine totiž postupne presúva časť svojho napätia aj do oblasti námornej dopravy a energetických trás. Podľa analytika Iana Ralbyho je zrejmé, že obe strany konfliktu sa čoraz viac zameriavajú na lodnú dopravu, ktorá predstavuje kľúčový prvok globálneho obchodu. Podobné incidenty boli v poslednom období zaznamenané aj v Hormuzskom prielive, kde došlo k poškodeniu viacerých tankerov v súvislosti s regionálnym napätím.

Celá situácia zároveň poukazuje na limity sankcií voči Rusku, ktoré viedli k vytvoreniu paralelného systému obchodovania mimo tradičných pravidiel. Tento systém zahŕňa množstvo aktérov a krajín, ktoré sa podieľajú na preprave energetických surovín napriek sankciám. Podľa odborníkov bude potrebné posilniť spoluprácu s krajinami, ktoré s Ruskom obchodujú, aby sa zabránilo ďalšiemu rozmachu neprehľadných a rizikových dopravných sietí.

Environmentálne organizácie zároveň zdôrazňujú, že incident poukazuje na hlbokú závislosť sveta od fosílnych palív. Práve táto závislosť vedie k tomu, že sa aj naďalej využívajú staré a rizikové plavidlá na prepravu ropy a plynu. Podľa odborníkov by prechod na obnoviteľné zdroje energie mohol výrazne znížiť potrebu takýchto transportov a tým aj riziko ekologických katastrof na moriach.

Ak by došlo k úniku veľkého množstva paliva z poškodeného tankera, následky by mohli byť katastrofálne pre morské ekosystémy Stredozemného mora, ktoré patria medzi najcennejšie na svete. Ropa a nafta by mohli zničiť rozsiahle oblasti pobrežia, poškodiť populácie rýb, morských cicavcov aj vtáctva a ohroziť turistický ruch v regióne. Odborníci preto upozorňujú, že najbližšie dni budú rozhodujúce a že každá hodina môže rozhodnúť o rozsahu budúcich škôd.