Po Európe, vrátane Slovenska, sa šíri veľmi nebezpečná invazívna rastlina, ktorá môže spôsobiť vážne popáleniny. Kontakt s rastlinou je obzvlášť nebezpečný v lete.
Touto rastlinou je boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum) z čeľade mrkvovité. Zaraďuje sa medzi vôbec najnebezpečnejšie invázne druhy na slovenskom území, informuje Veda na dosah.
Pestovať sa prestal v polovici 20. storočia, ale invázia boľševníka obrovského už v tom čase zasiahla väčšinu Európy. Ako s veľmi vážnym problémom sa s ňou stretáva aj Česko, Nemecko, južné a západné Poľsko, Švajčiarsko, krajiny Beneluxu, východ a sever Francúzska, Anglicko a Dánsko.
Boľševník môže dorásť do výšky 2 až 5 metrov, čiže ide o veľmi vysokú rastlinu. Má špicaté listy a počas leta kvitne bielymi kvetmi. Obsahuje však toxíny, ktoré môžu spôsobiť veľmi bolestivé pľuzgiere.
Vedci zistili, že miazga obsahuje aj látku, ktorá sa pri vystavení ultrafialovému žiareniu dokáže naviazať na DNA v bunkách kože, čím sa zničia molekuly DNA v tele.
Je nutné uvedomiť si, že prvotný kontakt s rastlinou a jej šťavami je bezbolestný. Zápalové zranenia sa objavujú po približne 24 hodinách, sú veľmi bolestivé a veľmi ťažko sa hoja.
Reakcia pokožky na šťavu z boľševníka môže byť zosilnená teplom a potom, čo znamená, že je najnebezpečnejšia práve počas leta, teda počas slnečných dní. Čím viac slnko svieti, tým viac je pokožka náchylnejšia k tvorbe veľkých popálenín.
Ako invazívna rastlina osídľuje boľševník obrovský takmer všetky stanovištia. Šíri sa pozdĺž ciest a vodných tokov. Prirodzené šírenie zaisťujú semená roznášané vetrom a tečúcou vodou.
Rýchlosť šírenia je v globálnom aj regionálnom meradle porovnateľná s najnebezpečnejšími inváznymi druhmi, v závislosti na podmienkach môže dochádzať ku každoročnému posunu hranice plochy zarastenej boľševníkom až o desiatky metrov, uvádza portál Veda na dosah.