Vedci navrhujú novú kategóriu hurikánov: Melissa ukázala, že päť stupňov už nestačí

Hurikán Melissa bol spočiatku zaradený do najvyššej, piatej kategórie, čo znamená, že dosahoval ničivé vetry presahujúce rýchlosť 252 kilometrov za hodinu. Takéto hurikány spôsobujú katastrofálne škody, ničia celé mestá, vyvracajú stromy aj masívne budovy a spôsobujú obrovské záplavy. Po oslabení bol Melissa preradený do druhej kategórie, no napriek tomu naďalej prináša vetry a lejaky s ničivými následkami.

Najhoršie následky zatiaľ hlásia z Haiti, kde podľa miestnych úradov zahynulo 25 ľudí, medzi nimi aj deti. Ďalších osem obetí pribudlo na Jamajke, kde premiér Andrew Holness označil situáciu za „úplnú devastáciu“. Mnohé oblasti sú tam bez elektriny a obyvatelia boli nútení hľadať útočisko na strechách svojich domov. V Dominikánskej republike pribudla ešte jedna potvrdená obeť, zatiaľ čo Kuba hlási obrovské materiálne škody, ale zatiaľ bez strát na životoch.

Kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel uviedol, že noc po prechode Melissy bola „mimoriadne náročná“ a že rozsah škôd sa stále zisťuje. Záchranné práce sú v mnohých oblastiach nemožné, kým sa počasie nezlepší.

Bahamy, ktoré sú aktuálne pod priamym vplyvom hurikánu, čelia mohutným zrážkam a vetrom. Pritom niektoré modely naznačujú, že búrka by mohla pokračovať smerom k Bermudám.

Aktuálna stupnica na hurikány už nestačí

Melissa sa zaradila medzi najintenzívnejšie tropické systémy posledných rokov a opäť otvorila diskusiu o vhodnosti existujúcej Saffir-Simpsonovej stupnice. Tá bola vytvorená pred viac ako 50 rokmi a rozdeľuje hurikány podľa rýchlosti vetra do piatich kategórií. Najvyššia, piata, zahŕňa všetky búrky s trvalým vetrom od 252 kilometrov za hodinu vyššie. No podľa mnohých klimatológov je dnešná realita odlišná – oceány sú teplejšie, búrky extrémnejšie a ničivejšie než kedykoľvek predtým.

Niektorí odborníci preto navrhujú vytvoriť novú, šiestu kategóriu, ktorá by sa vzťahovala na hurikány s vetrom nad 309 kilometrov za hodinu. Hoci takáto sila zatiaľ nebola v histórii meraní dosiahnutá, vedci upozorňujú, že pri súčasnom tempe globálneho otepľovania to môže byť len otázkou času. Zvýšené teploty morí zvyšujú energiu, ktorú tropické cyklóny čerpajú, a tým zvyšujú aj ich ničivý potenciál.

Pre porovnanie, legendárny hurikán Katrina v roku 2005, ktorý spôsobil smrť takmer 1 400 ľudí a škody za 125 miliárd dolárov, bol „iba“ piatej kategórie. Najsilnejší atlantický hurikán v histórii, Allen z roku 1980, dosiahol maximálnu rýchlosť vetra 306 kilometrov za hodinu. Melissa sa k tejto hranici síce nepriblížila, ale jej ničivý účinok opäť poukazuje na to, že klimatické zmeny posúvajú hranice možného.

Záverečná správa NOAA posúva hurikán Melissa na prvé miesto pre najsilnejší hurikán v histórii >>>, o ktoré sa teraz budú deliť s hurikánom Allen.

Podľa meteorológov je v súčasnosti teplota karibských vôd o 2 až 3 stupne Celzia vyššia než dlhodobý priemer. To je dôvod, prečo sa hurikány tvoria rýchlejšie, sú intenzívnejšie a udržiavajú svoju silu dlhšie než v minulosti. Tento trend sa môže v nasledujúcich desaťročiach ešte zhoršiť, ak sa neznížia emisie skleníkových plynov a ak sa klimatický systém naďalej bude prehrievať.

Debata o zavedení šiestej kategórie nie je len akademická otázka – môže mať zásadný význam pre civilnú ochranu, poistenie a krízové plánovanie. Ak budú búrky prekračovať limity dnešnej klasifikácie, bude nevyhnutné, aby aj varovné systémy lepšie odrážali realitu. Hurikán Melissa je tak nielen tragickou pripomienkou ničivej sily prírody, ale aj varovaním, že svet sa musí pripraviť na novú éru extrémnych javov.

Ak sa vývoj hurikánov nezmení, budúce generácie môžu zažiť búrky, ktoré prekročia všetky doterajšie rekordy. A hoci sa kategória 6 zatiaľ javí ako hypotetická, pre mnohých vedcov už nie je otázkou „či“, ale „kedy“.