Vedci objavili elixír mladosti! Tajomstvo 200-ročnej veľryby mení to, čo vieme o starnutí

Veľryba grónska (Bowhead whale) fascinuje vedcov už desaťročia. Váži viac ako 80 ton a žije v najtvrdších podmienkach planéty – v ľadových vodách Arktídy. Napriek extrémnemu prostrediu sa jej organizmus bráni starnutiu spôsobom, aký zatiaľ nepoznáme. Žiadne známky degenerácie tkanív, žiadna rakovina, len pomalý a tichý život pod hladinou.

Najnovší výskum publikovaný v časopise Nature odhaľuje, že tajomstvo spočíva v špeciálnom proteíne CIRBP – „cold-inducible RNA-binding protein“. Tento proteín sa aktivuje, keď teplota tela klesne, a zlepšuje opravu DNA v bunkách. Inými slovami, chlad je pre veľrybu doslova elixírom mladosti.

Bunky, ktoré sa nikdy neunavia

Vedci z University of Rochester zistili, že veľryby produkujú až stonásobne viac CIRBP než človek. Tento proteín umožňuje ich bunkám opravovať poškodenú DNA presne a efektívne, čo minimalizuje potrebu ich zániku a následného starnutia.

Keď výskumníci túto schopnosť preniesli na ľudské bunky v laboratóriu, pozorovali dvojnásobne vyššiu mieru opravy DNA. Rovnaký efekt sa potvrdil aj u drozofíl (octomiliek), ktoré vďaka zvýšenej hladine CIRBP žili dlhšie a lepšie znášali stres či žiarenie.

Dá sa veľrybí mechanizmus „zapnúť“ aj u človeka?

Podľa biologičky Very Gorbunovej, vedúcej výskumu, by to teoreticky možné bolo. Jej tím testuje, či dokáže tvorbu CIRBP podporiť aj vystavenie chladu – napríklad otužovanie, studené sprchy alebo pobyt v ľadovej vode. Ak by sa potvrdilo, že chlad aktivuje rovnaký regeneračný mechanizmus ako u veľrýb, mohlo by ísť o jednoduchý a prirodzený spôsob, ako spomaliť starnutie.

Pre tých, ktorí by sa ľadovým sprchám radšej vyhli, vedci hľadajú aj farmakologické riešenie – liek, ktorý by dokázal proteín CIRBP aktivovať bez nutnosti chladu.

Od veľrýb k dlhovekosti

Odborníci upozorňujú, že hoci objav prináša obrovský potenciál, aktivácia takého mechanizmu u človeka musí byť opatrná. Prílišná stimulácia opravy DNA by mohla viesť k neželaným účinkom, napríklad k nekontrolovanému deleniu buniek.

Napriek tomu sa výskum považuje za krok k pochopeniu biologických hraníc starnutia. Získané poznatky môžu v budúcnosti pomôcť nielen pri regenerácii tkanív, ale aj pri prevencii rakoviny či spomalení starnutia buniek.

Posolstvo z Arktídy

Veľryba grónska nám ukazuje, že príroda si svoje najväčšie tajomstvá stráži v tichu a chlade. A možno práve tam, v mrazivých hlbinách oceánu, leží odpoveď na otázku, po ktorej ľudstvo pátra celé stáročia – ako žiť dlhšie, zdravšie a pomalšie starnúť.