Vedci objavili OBRÍ vírus. Je oveľa väčší než bežné vírusy

Vírusy sú drobné. Aj v porovnaní s najmenšími baktériami, ktoré môžu mať priemer približne 200 nanometrov (nanometer je jedna miliardtina metra), sú vírusy stále veľmi drobné, pričom najmenšie zvyčajne merajú okolo 20 nanometrov.

Existujú však aj niektoré vírusy, ktoré sú v porovnaní so svojimi drobnými príbuznými skutočne masívne a môžu byť v skutočnosti také veľké ako baktérie.

Tieto vírusy infikujú améby – jednobunkové organizmy – a iné mikroorganizmy.

Dvakrát väčší než koronavírus

V novej štúdii výskumníci z Univerzity v Jyväskylä identifikovali nový vírus, ktorý objavili, keď boli vzorky životného prostredia zmiešané s kultúrou améby s názvom Acanthamoeba castellanii.

Tento konkrétny tzv. obrí vírus, ktorý nazvali Jyvaskylavirus, má priemer 200 nanometrov, čo je približne dvojnásobok veľkosti chrípky alebo koronavírusu.

„Vďaka medzinárodnej spolupráci sme objasnili genóm a štruktúru vírusu Jyvaskyla, o ktorom sa zistilo, že súvisí s marseillskými vírusmi, ktoré boli predtým izolované z Francúzska. V environmentálnych vzorkách boli zistené aj ďalšie nové obrie vírusy,“ vysvetlila vo vyhlásení profesorka Lotta-Riina Sundbergová z Univerzity v Jyväskylä.

Výskum ukazuje, že obrie vírusy sú v skutočnosti v pôde a vode rozšírenejšie, než sa doteraz predpokladalo, a to aj v severných prostrediach, ako napríklad vo Fínsku.

Prvý identifikovaný obrí vírus s názvom Mimivirus (skratka pre microbe micking virus – vírus napodobňujúci mikróby) bol objavený v roku 2003 vo vnútri améby nájdenej v chladiacej veži v Bradforde v Anglicku.

Najprv bol tento vírus zamenený za baktériu, pretože ho bolo možné vidieť pod svetelným mikroskopom, čo je u iných vírusov bežnej veľkosti nemožné.

Odvtedy bolo objavených niekoľko ďalších obrích vírusov, z ktorých väčšina bola nájdená v Európe alebo Južnej Amerike. 

Niektoré exempláre boli dokonca nájdené v extrémnych prostrediach, ako je sibírsky permafrost , ktorý bol objavený v dôsledku rastúcich teplôt.

Sú obrie vírusy nebezpečné?

Tieto takzvané „zombie vírusy“ sú neškodné a uprednostňujú infikovanie améb pred ľuďmi – ale nemusí to tak byť navždy.

Výskumníci varujú, že zmena klímy by mohla znamenať, že sa s topením ľadu uvoľní a prebudí viac škodlivých vírusov.

Obrie vírusy sa od bežných vírusov líšia aj samotným počtom génov, ktoré majú. 

Napríklad Pandoravírus, ktorý bol objavený v roku 2013, má približne 2 500 génov, zatiaľ čo jednoduchý vírus chrípky ich má približne 8.

„Objav Jyvaskylavírusu pomôže pochopiť interakcie medzi mikróbmi a úlohu vírusov pri regulácii populácií všetkých živých organizmov, ako aj poskytne nové poznatky o štruktúre obrích vírusov,“ dodala Sundbergová.