Tím amerických oceánografov objavil pomocou radarových satelitov 19 000 doteraz neznámych podmorských sopiek. Podľa odborníkov majú tieto útvary obrovský vplyv na hlbinné oceánske toky a prúdy.
Oceánske dno sa podobne ako pevnina vyznačuje veľkou rozmanitosťou terénu. Pod vodou sa nachádzajú vysoké pohoria, ktoré vznikli prekrývaním tektonických dosiek alebo sopečnými erupciami.
Doteraz bola zmapovaná len štvrtina morského dna, čo znamená, že nikto presne nevie, koľko podmorských sopiek existuje a kde sa môžu nachádzať. Mapovanie podmorských vrcholov je veľmi dôležité, pretože môžu predstavovať hrozbu pre ponorky.
Okrem toho nedostatok poznatkov o tom, kde sa podmorské sopky nachádzajú, bráni oceánografom vytvárať modely znázorňujúce prúdenie morskej vody po celom svete.
Nová štúdia bola nedávno uverejnená v časopise Earth and Space Science. Tím odborníkov si dal za úlohu objaviť a zmapovať čo najviac podmorských sopiek.
Použili údaje z radarových satelitov vrátane družice CryoSat-2 Európskej vesmírnej agentúry. Autormi publikácie boli odborníci z amerického Scrippsovho inštitútu oceánografie, Havajskej univerzity a Národnej univerzity Chungnam.
Satelity „nevidia“ podmorské hory, namiesto toho merajú výšku morskej hladiny. Tá sa mení so zmenami gravitačnej sily, ktorá je spojená s topografiou morského dna. Tento efekt je známy ako morské kopce. Vďaka tomu sa podarilo objaviť viac ako 19 000 doteraz neznámych podvodných sopiek na celom svete.
Niektoré podmorské sopky dosahovali výšku až 1 100 m, čo je spodná hranica podmorskej hory. Vedci veria, že vďaka tejto technológii budú schopní odhadnúť výšku ďalších malých podmorských sopiek s presnosťou približne 370 m.
Podľa odborníkov majú podmorské sopky veľmi silný vplyv na hlbokomorské oceánske toky. Keď prúdy dosiahnu podmorskú sopku, sú vytláčané nahor a nesú so sebou chladnejšiu vodu, ktorá sa neznámym spôsobom premiešava.
Mapovanie takýchto prúdov sa stalo veľmi dôležitým, pretože oceány absorbujú viac tepla a oxidu uhličitého z atmosféry a sladká voda sa topí v dôsledku prebiehajúcich klimatických zmien.