Vedci prvýkrát videli hviezdu, ktorá „pohlcuje“ svoju vlastnú planétu. Podobný osud čaká aj Zem

V observatóriu Gemini vedci po prvýkrát pozorovali, ako umierajúca hviezda pohlcuje planétu, ktorá okolo nej obieha. Podobný osud jedného dňa čaká aj Zem.

Astronómom sa vďaka dlhoročnému pozorovaniu tisícok hviezd v rôznych štádiách života podarilo pochopiť, ako sa hviezdy rodia, vyvíjajú a zanikajú a ako interagujú so svojimi sprievodnými planétami.

13 000 svetelných rokov od Zeme

Predpokladá sa, že keď hviezda veľkosti Slnka dosiahne koniec svojho života, zväčší svoju veľkosť 100- až 1 000-krát a pohltí vnútorné planéty.

Podľa výpočtov astronómov v celej Mliečnej dráhe nastane len niekoľko takýchto udalostí ročne. Aj keď bolo možné pozorovať účinky takejto udalosti už skôr, nikdy astronómovia nespozorovali, ako k nej dochádza.

To sa až teraz podarilo v observátoriu Gemini, konkrétne pomocou jedného z jeho dvoch teleskopov Gemini South, ktorý sa nachádza v Andách. Tam pozorovali umierajúcu, rozpínajúcu sa hviezdu, ktorá je vzdialená 13 000 svetelných rokov od Zeme v súhvezdí Orol.

„Jednej noci som si všimol hviezdu, ktorá sa za týždeň bez zjavnej príčiny zjasnila 100-krát. Nepodobalo sa to žiadnej hviezdnej erupcii, ktorú som v živote videl,“ povedal Kishalay De, astronóm z MIT a hlavný autor článku.

„Tieto pozorovania nám poskytujú novú perspektívu pre štúdium miliárd hviezd, ktoré už pohltili svoje sprievodné planéty v Mliečnej dráhe,“ povedal Ryan Lau, astronóm z NOIRLab a autor článku, ktorý vyšiel vo vedeckom časopise Nature.

100 dní v procese

Vedci vysvetľujú, že hviezda tohto typu získava energiu počas väčšiny svojho života z premeny vodíka na hélium, ktorá prebieha v jadre. Vytvorený tlak zabraňuje hviezde, aby sa zrútila pod vplyvom vlastnej gravitácie. 

Keď sa vodík v jadre vyčerpá, hélium prítomný v jadre sa začne premieňať na uhlík, a medzitým začne vo vonkajších častiach hviezdy prebiehať fúzia atómových jadier vodíka na jadrá hélia. Toto vedie k jej dramatickému rozpínaniu.

Hviezda podobná Slnku sa potom zmení na tzv. červeného obra a pohltí blízke zemegule. Hviezdna hmota, ktorá stále silnejšie interaguje s planétami, navyše spôsobuje ich spomaľovanie, a tým aj čoraz väčšie zužovanie ich obežných dráh. 

Prvé informácie získané z projektu Zwicky Transient Facility

Prvé poznatky o tejto dnes už zriedkavej pozorovanej udalosti poskytli údaje z projektu širokouhlého pozorovania oblohy Zwicky Transient Facility. Neskôr ich potvrdili pozorovania vesmírnym teleskopom NEOWISE.

Trvalo 100 dní, kým bola planéta obklopená hmotou hviezdy. Vyvrhnutá hmota obsahovala vodík s hmotnosťou jednej tretiny hmotnosti Zeme a množstvo prachu.

Objav priniesol aj ďalší prínos

Ďalším prínosom tohto objavu je, že zdokonalil pozorovacie metódy a uľahčil hľadanie ďalších udalostí tohto druhu. To by malo byť mimoriadne užitočné, keď sa v roku 2025 spustí do prevádzky budovaný teleskop Vera C. Rubin Observatory. 

Rovnako dôležité je, že podobný osud ako opísanú planétu, čaká časom aj Merkúr, Venušu a tiež Zem, keď Slnko približne za päť miliárd rokov zanikne.

„Myslím si, že v týchto výsledkoch je niečo pozoruhodné, niečo, čo hovorí o krehkosti našej existencie. Po miliardách rokov života v slnečnej sústave bude mať náš koniec pravdepodobne podobu posledného záblesku trvajúceho niekoľko mesiacov,“ povedal doktor Lau.