Vedci sú zhrození: Mohutné vlny na Antarktíde neveštia nič dobrého

Najnovšie štúdie a satelitné dáta ukazujú, že južný oceán obklopujúci Antarktídu čelí dramatickej premene. Obrovské vlny, ktoré bičujú pobrežie tohto kontinentu, nielen rastú na výške a sile, ale poukazujú aj na ničivý dopad klimatických zmien. 

Tohtoročný február sa zapísal do histórie ako mesiac s rekordne nízkou globálnou pokrývkou morského ľadu. Podľa údajov európskej služby Copernicus bolo v tomto období zaznamenané jeho najnižšie množstvo od začiatku satelitného monitorovania. 

Arktída aj Antarktída vykazujú extrémne podpriemerné hodnoty, čo je dôsledok dlhodobého otepľovania planéty aj špecifických atmosférických podmienok posledných rokov, uvádza štúdia publikovaná v časopise Frontiers.

Antarktída čelí extrémom

V posledných rokoch došlo na Antarktíde k mnohým bezprecedentným udalostiam – od rekordne nízkej úrovne morského ľadu cez vlny extrémnych horúčav až po zrútenie ľadových šelfov. 

V marci 2022 boli na ľadovom príkrove vo vnútrozemí Východnej Antarktídy zaznamenané teploty až o 38,5 °C vyššie ako obvykle, čo predstavovalo najextrémnejšie anomálie na celej planéte.

Tieto vlny horúčav, ktoré sa predtým vyskytovali raz za tisícročia, sa teraz stávajú pravidelným javom

Topenie ľadu nie je len lokálny problém. Antarktída je kolosálnou zásobárňou ľadu a jej biely povrch odráža slnečné žiarenie späť do vesmíru, čím ochladzuje celú Zem. 

Akonáhle je ľad nahradený tmavším morom alebo pevninou, planéta absorbuje viac tepla a celý proces sa urýchľuje.

Akú rolu v klimatických zmenách zohrávajú vlny?

Južný oceán je domovom najmocnejšieho oceánskeho prúdu na Zemi – antarktického cirkumpolárneho prúdu. Tento prúd prenáša ohromné ​​množstvo vody, viac ako stonásobok objemu všetkých riek sveta dohromady.

V kombinácii s extrémne silnými západnými vetrami, ktoré dosahujú rýchlosť cez 100 km/h, vznikajú vlny, ktoré môžu dosahovať až 24 metrov.

Tieto vlny nie sú len hrozbou pre lodnú dopravu – ich energia a sila urýchľujú eróziu pobrežia, rozbíjajú ľadové šelfy a prispievajú k rýchlejšiemu topeniu ľadu.

Vedci upozorňujú, že zmeny v charaktere vĺn majú kaskádovitý efekt. Vyššie a silnejšie vlny rozbíjaním ľadových šelfov spôsobujú rýchlejšie uvoľňovanie sladkej vody do oceánu. 

To ovplyvňuje globálne morské prúdy, narúša cirkuláciu tepla a živín a môže vyvolať extrémne výkyvy počasia po celom svete.

Ako topenie ľadovcov ovplyvní zvyšok sveta? Dramatické zmeny už teraz pociťujeme aj v Európe.

Zrýchľujúce sa topenie antarktického ľadu vedie k zvyšovaniu hladiny morí. Pobrežné komunity na všetkých kontinentoch budú čoraz častejšie čeliť ničivejším povodniam, búrkam a eróziám. 

Strata morského ľadu tiež ovplyvní globálnu klímu – napríklad zmenou prúdenia vzduchu a morských prúdov, čo môže viesť k extrémnym vlnám horúčav, suchám, lesným požiarom i silnejším búrkam v miernom pásme.