Vedci varujú: Ak sa pôjde takto ďalej, Grónsko bude zelené
Naposledy sa priemerná hladina oxidu uhličitého v atmosfére rovnala súčasným hodnotám pred 14 až 16 miliónmi rokov, odhadujú vedci.
Naposledy sa priemerná hladina oxidu uhličitého v atmosfére rovnala súčasným hodnotám pred 14 až 16 miliónmi rokov, odhadujú vedci. V tom čase bolo Grónsko zelené. K tomuto teraz smerujeme...
Ako naznačujú zistenia skupiny 80 vedcov zo 16 krajín sveta, posledná zaznamenaná priemerná koncentrácia oxidu uhličitého 420 ppm v atmosfére sa vyskytla pred 14 až 16 miliónmi rokov, uvádza sa v novej štúdii vo vedeckom časopise Science.
Ďalšie zvyšovanie priemernej koncentrácie oxidu uhličitého môže mať za následok úplne inú klímu. Napríklad pred 16 miliónmi rokov bolo Grónsko zelené.
Ak sa budú globálne emisie CO2 naďalej zvyšovať, koncentrácie oxidu uhličitého v atmosfére by mohli do roku 2100 dosiahnuť 600 – 800 ppm. Naposledy sa takéto vysoké hladiny vyskytli v eocéne, čo bolo asi pred 30 až 40 miliónmi rokov.
Aj Antarktída sa môže zazelenať
Antarktída v tom čase ešte nebola pokrytá ľadom a fauna a flóra nachádzajúca sa na Zemi bola úplne odlišná od tej, ktorú poznáme dnes, upozorňujú vedci.
Ako poznamenávajú akademici, v období pred približne 2,5 miliónmi rokov do konca 18. storočia bola priemerná koncentrácia CO2 v atmosfére okolo 280 ppm. Od začiatku industrializácie už ľudia spôsobili približne 50 % nárast emisií skleníkových plynov.
To malo za následok zvýšenie priemernej globálnej teploty o 1,2 °C. Ďalšie zvyšovanie emisií oxidu uhličitého môže tento stav len zhoršiť.
