Vedci vysvetlili príčinu myokarditídy po očkovaní proti covidu

Očkovanie mRNA vakcínami znamenalo počas pandémie covidu-19 zásadný zlom. Umožnilo rýchle vytvorenie imunity a výrazne znížilo počet ťažkých priebehov ochorenia, hospitalizácií aj úmrtí. Dlhodobé dáta z veľkých populačných štúdií potvrdzujú, že vakcíny boli vo všeobecnosti účinné a bezpečné. Tento záver potvrdzujú aj najnovšie správy amerických Centier pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC), a to aj napriek tomu, že do ich čela patrí politik známy kritickým postojom k očkovaniu, pripomína ČT24.

Tak ako pri všetkých liekoch, ani pri vakcínach sa však nedajú úplne vylúčiť vedľajšie účinky. Už v prvých mesiacoch očkovania sa ukázalo, že u veľmi malej časti populácie sa po podaní mRNA vakcíny môžu objaviť srdcové zápaly. Regulačné úrady v Európe o tomto riziku informovali už v lete 2021. Dlho však nebolo jasné, aký mechanizmus za týmito komplikáciami stojí.

Práve túto otázku sa rozhodli preskúmať lekári a biochemici zo Stanfordovej univerzity v USA. Ich štúdia ukazuje, že ide o pomerne zložitý, dvojstupňový proces imunitnej reakcie, pri ktorom sa organizmus snaží aktivovať obranné mechanizmy, no v ojedinelých prípadoch tým neúmyselne poškodzuje aj vlastné tkanivá.

Myokarditída je odborný názov pre zápal srdcového svalu, zatiaľ čo perikarditída označuje zápal osrdcovníka, teda vaku, ktorý srdce obklopuje. Obe tieto ochorenia môže spôsobiť samotná infekcia vírusom SARS-CoV-2. U malej časti očkovaných sa však objavili aj bez prítomnosti vírusovej infekcie. Typické príznaky zahŕňajú bolesť na hrudi, dýchavičnosť, horúčku či búšenie srdca a zvyčajne sa objavia veľmi rýchlo, najčastejšie do jedného až troch dní po očkovaní.

Na čo prišli vedci?

Podľa dostupných údajov sa myokarditída po prvej dávke vyskytuje približne u jedného zo 140-tisíc očkovaných. Po druhej dávke sa riziko zvyšuje na jedného z približne 32-tisíc ľudí. Najvyšší výskyt bol zaznamenaný u mužov vo veku do 30 rokov, kde ide približne o jeden prípad na 16 750 očkovaných. Dôvody tejto vekovej a pohlavnej rozdielnosti zatiaľ nie sú úplne objasnené.

Vedci zo Stanfordu kombinovali údaje od očkovaných ľudí s detailnými laboratórnymi analýzami. Zistili, že mRNA vakcíny môžu v ojedinelých prípadoch spustiť nadmernú aktiváciu určitých typov imunitných buniek. Tie následne uvoľnia látky, ktoré vyvolajú zápalovú reakciu v srdcovom svale. Nejde teda o priamy toxický účinok vakcíny, ale o prehnanú imunitnú odpoveď organizmu.

Autori štúdie zároveň zdôrazňujú, že tieto zistenia nijako nespochybňujú bezpečnosť vakcín. Na celom svete bolo podaných viac než 14 miliárd dávok a ich prínos pri zvládaní pandémie bol obrovský. Ako uviedol Joseph Wu, riaditeľ Stanfordského kardiovaskulárneho inštitútu, bez očkovania by ochorelo viac ľudí, viac by ich malo vážne komplikácie a počet úmrtí by bol výrazne vyšší.

Laboratórne testy ukázali, že väčšina pacientov s postvakcinačnou myokarditídou má zvýšené hladiny srdcového troponínu v krvi. Ide o známy ukazovateľ poškodenia srdcového svalu. Vo väčšine prípadov však ochorenie prebieha mierne a končí úplným zotavením bez trvalého poškodenia srdca. Zotavenie býva rýchle a často si vyžaduje len pozorovanie pacienta.

V závažnejších prípadoch však môže dôjsť k oslabeniu srdcovej funkcie, hospitalizácii alebo výnimočne aj k úmrtiu. Aj v tomto kontexte však odborníci upozorňujú, že samotné ochorenie COVID-19 predstavuje výrazne vyššie riziko. Pravdepodobnosť vzniku myokarditídy po infekcii je približne desaťnásobne vyššia než po očkovaní mRNA vakcínou.

Kľúčovú úlohu v tomto procese zohrávajú dve bielkoviny s názvom CXCL10 a interferón gama. Ide o cytokíny, teda signálne molekuly, ktorými spolu imunitné bunky komunikujú. Pri nadmernej aktivite však môžu spôsobiť zápalové poškodenie zdravých tkanív, vrátane srdcového svalu. Vedci tento mechanizmus potvrdili nielen v bunkových kultúrach, ale aj na pokusoch na myšiach.

Nové zistenia môžu pomôcť predchádzať srdcovým problémom po očkovaní proti covidu

Blokovanie aktivity týchto cytokínov je totiž už dnes v medicíne technicky možné a v experimentoch na zvieratách sa ukázalo ako účinné. Vedci však upozorňujú, že výsledky zo zvieracích modelov zatiaľ nemožno automaticky preniesť na ľudí.

Joseph Wu zároveň naznačil, že zápalová reakcia vyvolaná vakcínou sa môže vo veľmi zriedkavých prípadoch dotknúť aj iných orgánov, napríklad pľúc, pečene či obličiek. Ako možnú podpornú látku spomenul genisteín, prírodnú zlúčeninu nachádzajúcu sa napríklad v sóji, ktorá by mohla mať protizápalový účinok. Aj v tomto prípade však ide zatiaľ len o vedeckú hypotézu, ktorá si vyžaduje ďalší výskum.