Amazonská džungľa môže obsahovať tisíce skrytých štruktúr. Medzinárodná skupina výskumníkov analyzovala tisíce km² lesa a zistila, že pod vegetáciou a pôdou sú štruktúry vytvorené ľuďmi.
Amazonský dažďový prales je jedným z najviac nedotknutých ekosystémov na svete. Hustá džungľa je domovom tisícov druhov zvierat, rastlín a húb, z ktorých mnohé ešte musíme objaviť.
Ako ukazuje štúdia publikovaná v časopise Science, aj na takom divokom mieste ľudia zanechávajú stopy svojej prítomnosti už tisíce rokov.
Štúdiu vykonal medzinárodný tím vedcov, ktorý pozostával z viac ako 150 špecialistov. Vedci sa na lesnú pôdu pozreli z lietadla pomocou skenerov LiDAR, ktoré vytvárajú trojrozmerné skeny zemského povrchu.
Táto technológia umožňuje odfiltrovať vegetáciu a vrchné vrstvy pôdy z obrazu, vďaka čomu je možné vidieť, čo sa skrýva pod nimi. Týmto spôsobom výskumníci analyzovali viac ako 5,3 tisíc km².
Počas 36 letov vykonaných pre štúdiu sa vedcom podarilo nájsť 24 predtým neznámych zemských štruktúr s tvarmi naznačujúcimi ich antropogénny pôvod. Zahŕňali megalitické stavby, opevnenia a dokonca aj kresby vytvorené v pôde, takzvané geoglyfy. Predchádzajúce analýzy našli v amazonskom dažďovom pralese stovky ďalších podobných štruktúr.
„Spočiatku sme si neboli istí, či niečo nájdeme,“ povedal pre CNN Vinicius Peripato z Brazílskeho národného centra pre vesmírny výskum, hlavný autor štúdie. Dodal: „Bol to istý druh hazardu, ale risk sa vyplatil."
Na základe faktorov charakterizujúcich, kde boli štruktúry nájdené ako je typ pôdy, zrážky a vzdialenosť od nádrží, vedci vyvinuli model, ktorý im umožnil odhadnúť, koľko takýchto hlinených štruktúr sa môže skrývať v Amazónii. Je možné, že ich je cez 10 000, možno aj okolo 20 000.
Ako vedci vysvetlili, výsledky ukazujú, že amazonskú džungľu obývali ľudia dávno pred príchodom Európanov. Spoluautor štúdie Hans ter Steege z Univerzity v Utrechte uviedol, že hoci je nepravdepodobné, že by ľudia ovládli celú Amazóniu, stopy ich prítomnosti sú viditeľné vo veľkej časti džungle.
Nasvedčuje tomu miestna hustota zdomácnených druhov rastlín ako orech brazílsky, vinič lesný či kakaovník. Miesta, kde sa našli zemné násypy, sa zhodujú s miestami, kde sa vyskytujú domestikované druhy.
Výskum zemných stavieb je dôležitý nielen z vedeckého hľadiska, ale aj zo spoločenského. Domorodí obyvatelia Amazónie by mohli pomocou svojich výsledkov ukázať brazílskej vláde, že žijú v lese už tisíce rokov, čo by im mohlo pomôcť zachovať ich práva na pôdu.
„Objav nám hovorí, že niektoré časti lesa nemusia byť také staré, ako sme si pôvodne mysleli. Ľudia a príroda tam žili spolu po stáročia," dodal Ter Steege.